Dekarbonizácia: čistá, štíhla a prípadne ekologická

Uhlík a jeho účinky je príbehom našej generácie. Znižovanie emisií je naliehavou prioritou globálnych vlád. V tejto súvislosti sa projekt dekarbonizácie stal rozsiahlym a rôznorodým.

Teraz to nie je len o znížení emisií uhlíka; ide aj o čerpanie uhlíka z nášho okolia a o to, aby bol užitočný.

Zachytávanie a využívanie uhlíka rastie – a predstavuje vzrušujúce príležitosti pre planétu aj pre investorov. Popri tom sú snahy o využitie ľahších materiálov v priemysle, rozsiahla elektrifikácia a nová hranica pre obnoviteľnú energiu vo forme čistého zeleného vodíka.

Použitie zachyteného uhlíka

Riešenia na zachytávanie a využívanie uhlíka (CCUS) sú v prvej línii projektu dekarbonizácie, prvej reakcie na procesy náročné na uhlík, keďže priemysel pomaly prechádza na čisté zdroje energie.

Očakáva sa, že celosvetovo bude trh s CCUS do roku 2030 generovať príjmy vo výške 36,4 miliardy USD.

Popri zavedených riešeniach negatívnych emisií CCUS sa budú využívať aj čisté odstraňovače CO2 z atmosféry, ktoré pomôžu splniť ambiciózne a neustále naliehavé ciele.

Jedným z príkladov je Bioenergy Carbon Capture and Storage, kde sa biomasa používa na zachytávanie uhlíka a potom sa mení na palivo na výrobu energie.

Na základe toho sa jedného dňa zachytený uhlík použije na výrobu široko používaných chemikálií, palív a plastov.

Očakáva sa rýchly rast materiálov využívajúcich CO2. Frost & Sullivan predpovedá, že trh dosiahne do roku 2030 183 miliónov ton ročne, v porovnaní s dnešnými len tromi miliónmi.

Plán zachytávania uhlíka

Európa sa v súčasnosti môže pochváliť 63 komerčnými alebo pilotnými zachytávacími projektmi, pričom trh sa sústreďuje medzi veľké medzinárodné konglomeráty.

Budúcnosť, ktorá bude stimulovaná Európskou zelenou dohodou a právnou reformou, nepochybne prinesie novú vlnu financovania a ďalšie rozšírenie sektora.

To bude zahŕňať vytvorenie centier na zachytávanie uhlíka, ktoré investorom prinesú úspory z rozsahu a stabilitu.

Keďže sa zachytávanie a používanie uhlíka stáva rozšíreným – a ciele EÚ nútia všetky podniky zintenzívniť úsilie v oblasti životného prostredia – zachytávanie uhlíka ako služba sa stane novým obchodným modelom v rámci celého hodnotového reťazca za poplatok za tonu odstráneného CO2.

Odľahčenie

Popri úsilí o zachytávanie uhlíka existujú pokusy priemyslu urobiť rovnaké veci inak.

Každý sektor od letectva až po spotrebné produkty skúma, ako alternatívne, ľahšie materiály pomôžu znížiť produkciu uhlíka v prostredí, v ktorom sú znečisťovatelia penalizovaní.

Odľahčenie znamená, že nové materiály, ako sú aerogély a kovové peny, si prenikajú do stavebníctva, letectva, strojárstva a ešte ďalej. Znamená to tiež, že hybridné kovy a plastové polyméry nahrádzajú ťažšie, staromódne materiály.

Nielenže tieto materiály ušetria produkciu uhlíka; budú tiež efektívnejšie pri ich aplikácii ako tie staré.

Elektrifikovaná letecká doprava

Bezhraničná elektrifikácia priemyslu pôjde do nových výšin, a to doslova, keďže sa očakáva, že elektrifikované lietadlá vyletia do neba v 40. rokoch 20. storočia. Letisko v Kodani už skutočne zavádza infraštruktúru na podporu elektrifikovaných lietadiel.

Poľnohospodárstvo, ďalší energeticky náročný sektor, tiež pocíti výhody elektrifikácie v nasledujúcom desaťročí, keďže sa postupne zavádza digitálne vedené presné poľnohospodárstvo. Zatiaľ čo AI bude monitorovať zdravie plodín a znižovať používanie chemikálií, elektrifikácia poľnohospodárskych vozidiel a zavlažovacích čerpadiel pomôže dosiahnuť zníženie energetickej náročnosti.

Elektrifikácia dopravy už prebieha. Do roku 2040 je pravdepodobné, že budeme žiť vo svete, v ktorom budú úžitkové a osobné vozidlá na fosílne palivá úplne zakázané. Syntetické palivá (mnohé vyrobené so vstupom zachyteného uhlíka) budú dominovať v segmentoch dopravy, kde elektrifikácia nemôže znížiť emisie sama.

Najčistejšia obnoviteľná energia

Solárna energia je v súčasnom desaťročí významným záchrancom, pričom sa očakáva, že do roku 2030 vytvorí približne 28 % kumulatívnej inštalovanej kapacity výroby elektrickej energie v Európe.

Ďalšia vlna investícií do obnoviteľných zdrojov sa však zameriava na zelený vodík – teda vodík vyrobený z bezuhlíkových zdrojov.

Vodík je čistá energia, ale jeho výroba nie je ani zďaleka uhlíkovo neutrálna. Zelený vodík sa vyrába z vody elektrolýzou, procesom, ktorý je v najlepšom prípade bez emisií a v najhoršom prípade má veľmi malý dopad.

Očakáva sa, že celosvetová produkcia vodíka vytvorí do roku 2030 priemysel s príjmami viac ako 400 miliárd USD, pričom rast bude poháňaný palivovými článkami, ktoré by mohli mať automobilové a letecké aplikácie.

V strednodobom horizonte na ceste k zelenému vodíku bude „modrý“ vodík – produkovaný fosílnymi palivami, ale využívajúcim CCUS – hrať kľúčovú úlohu pri prechode k našej uhlíkovo neutrálnej budúcnosti.

Pozrite si celý report