Výsledok cirkulárnej ekonomiky v potravinárskom priemysle? Akoby sme odľahčili planétu od miliardy áut
Doterajší lineárny systém pestovania a výroby potravín na svete je už viac neudržateľný. Je nielen jedným z hlavných dôvodov zmeny klímy, spotrebováva zdroje planéty, ničí zdravie všetkého živého a v neposlednom rade zvyšuje aj ekonomickú záťaž. Podľa súčasných analýz, za každý jeden dolár, ktorí ľudia zaplatia za potraviny, je spoločnosť nútená vynaložiť ďalšie dva na riešenie environmentálnych, zdravotných a ekonomických dôsledkov.
24/11/2021
Potravinársky priemysel v 21. storočí na seba nabaľuje čoraz viac problémov. Poľnohospodárstvo spotrebováva obrovské množstvo vody a vo veľkej miere závisí od chemikálií, ktoré znečisťujú pôdu. Prestali sme konzumovať potraviny podľa prirodzenej sezónnosti a zvyšky z nich takmer vôbec nevyužívame - v mestách sa kompostujú menej ako 2 % potravinového odpadu. Keď si k tomu prirátame, že potravinárstvo produkuje nadmerné množstvo obalov a jeho logistika kumuluje stále viac km na to, aby uspokojila požiadavky po zahraničných produktoch, situácia je čoraz horšia.
Zmena je nevyhnutná a cesta je jasná
V zdravom systéme by sme dokázali využiť potraviny v maximálnej miere a pritom by stále ostal priestor aj na prirodzenú regeneráciu prírodných zdrojov. Model, ako sa k tomuto stavu dopracovať existuje – nazýva sa cirkulárna ekonomika. Skupina Intesa Sanpaolo, ktorej súčasťou je aj naša banka, pracuje cez podporné modely financovania výrobných firiem na tom, aby sa tento udržateľný ekonomický model stal už v blízkej budúcnosti každodennou realitou. Robí tak v partnerstve s nadáciou Ellen MacArthur Foundation, jednou z popredných organizácií na svete, ktoré sa zaoberajú dopadmi globálnej ekonomiky na životné prostredie.
Vízia budúcnosti podľa cirkulárnych princípov
V cirkulárnom potravinovom systéme sa počíta s výstavbou fariem a poľnohospodárskych centier čo najbližšie veľkých miest. Cieľom je produkovať potraviny regeneračne, tak, aby sa pri nich namiesto chemikálií využívali prírodné procesy. Kľúčom je systém, z ktorého sa vyťaží maximum, v ktorom sa čo najmenej vyhodí a čo najviac odpadu zužitkuje a poputuje naspäť ako výživa pre pôdu.
Cirkulárne poľnohospodárstvo dokáže v budúcnosti zachrániť každý rok pred degradáciou pôdy územie o rozlohe veľkej ako Anglicko. Ušetrí toľko vody, ktorá by každý rok naplnila 12-krát najväčšiu vodnú priehradu na svete. Dôvodom je, že zdravá pôda lepšie zadržiava vodu.
V mestách budú pribúdať reštaurácie fungujúce na princípoch cirkulárnej ekonomiky, ktoré budú používať lokálne pestované sezónne suroviny. Nevyhnutný odpad z nich, ako napríklad zemiakové šupky, sa vráti na farmy ako organické hnojivo. Pestovatelia a výrobcovia budú používať vedľajšie produkty v procese vzniku nových potravín.
Očakáva sa, že globálnymi zmenami v potravinovom systéme dôjde ročne k zníženiu emisií skleníkových plynov o 4,3 miliardy ton ekvivalentu CO₂, čo sa bude dať porovnať so situáciou, akoby zmizla zo sveta celá jedna miliarda áut. Vďaka prechodu na cirkulárnu ekonomiku by sme tak dokázali do roku 2050 znížiť emisie súvisiace s produkciou potravín o celú polovicu. Vďaka „zelenšiemu“ potravinovému systému budú ľudia, zvieratá aj rastliny na celej planéte zdravšie. Zastavenie používania pesticídov v poľnohospodárstve by mohlo ušetriť na zdravotnej starostlivosti ročne až 550 miliárd amerických dolárov. Jednoducho povedané, cirkulárna ekonomika je cesta, ako vyživiť budúce generácie ľudstva aj celú našu planétu.
Článok vznikol podľa zdrojov na stránke Intesa Sanpaolo.