Stojíme pri ľuďoch zo Slatinky - o ich príbehu záchrany riečneho údolia treba hovoriť
Údolie rieky Slatina pri Zvolene je jedným z posledných zachovaných stredohorských údolí s meandrujúcou riekou v strednej Európe. Vďaka druhovej rozmanitosti zvierat a rastlín je jeho prírodná hodnota nevyčísliteľná. Aj napriek tomu nad ním visel celé dekády „Damoklov meč“. Hrozbu jeho narušenia kvôli výstavbe priehrady sa podarilo minulý rok definitívne odohnať miestnemu Združeniu Slatinka. Príbeh obrovskej snahy, odvahy a nevzdávania sa domácich ľudí si zaslúži uznanie celého Slovenska. Sme hrdí na to, že svoj diel na jeho vyrozprávaní máme aj my. Združenie Slatinka sa stalo jedným z laureátov prvého ročníka enviro ocenenia Nadácie VÚB Atlas.
23/08/2021
Už v roku 1954 vznikol plán výstavby 12-kilometrovej priehrady na rieke Slatina, ktorá mala slúžiť ako zásobáreň úžitkovej vody pre potreby priemyslu a siahať od Zvolena až po Zvolenskú Slatinu. Socialistickí plánovači sa rozhodli za týmto účelom pochovať pod vodnou hladinou celú obec Slatinka, ktorá stála priehrade v ceste. „Nikto sa o priehrade s miestnymi ľuďmi nerozprával, jednoducho im to iba oznámili. Zakázali modernizovať domy a stavať nové. Dedina sa postupne začala vyľudňovať,“ vysvetlila nám počas návštevy aktivistka Martina Paulíková. Plány na stavbu priehrady zamrzli na papieri a ľudia tu žili v neistote dve až tri generácie. V dedinke zostali prevažne starí ľudia, mladí tu nevideli perspektívu. Keďže sa o obec nikto nestaral, všetky služby v nej postupne zanikli, dokonca prestalo fungovať aj verejné osvetlenie a mnoho domov ostalo trvalo opustených.
Začali bojovať za záchranu obce a prírody
V roku 1993 sa do obce po prvýkrát dostala aj študentka fakulty ekológie Martina Paulíková. „Do Slatinky nás priviedol docent Jaromil Húsenica, ktorý nám ukazoval, aké je to cenné územie a ako tu rieka Slatina prirodzene meandruje. Pamätám si, ako povedal, aby sme si to miesto dobre pozreli, lebo o pár rokov ho už nenájdeme,“ spomína Martina Paulíková, ktorej tento kút Slovenska hneď prirástol k srdcu a spolu s priateľmi začala konať. „Keď sme sa o tému začali hlbšie zaujímať, zistili sme, že projekt priehrady vychádza zo starých a neobhájiteľných prístupov. Boli sme ešte mladí, nechceli sme to nechať iba tak, preto sme sa rozhodli založiť Združenie Slatinka. Veľmi rýchlo sme si museli naštudovať dokumenty, aby sme mohli pred úradmi argumentovať, prečo zatopenie Slatinky a projekt priehrady nepovažujeme za dobrý nápad,“ vysvetľuje ekologička a aktivistka.
Ohrozené druhy mali skončiť pod vodou
Najväčšia hodnota údolia rieky Slatina spočíva v rozmanitosti prírodne cenných, no pritom ľudskou činnosťou málo narušených ekosystémov. Celé údolie predstavuje zachovaný biotop aj pre vtáctvo, najmä pre druhy viazané na pobrežnú vegetáciu. Žije tu 97 druhov chránených vtákov a rastie 9 ohrozených a 15 potenciálne ohrozených vyšších rastlín zahrnutých v Červenom zozname Slovenskej republiky.
Aktivisti časom zistili, že výhody plánovanej priehrady boli pre ľudí, krajinu aj hospodárstvo prinajmenšom sporné. „Začali sme presadzovať iné alternatívy, hoci nás považovali za zelené decká, ktoré bránia inžinierom v práci,“ hovorí Martina Paulíková.
Slatinku sa podarilo zachrániť
Združeniu sa spolu s potomkami miestnych obyvateľov po mnohých rokoch sústavného snaženia podarilo Slatinku zachrániť. Vláda minulý rok vo svojom programovom vyhlásení oznámila, že vodné dielo Slatinka sa ako projekt definitívne končí. Apelovaním na ministerstvo životného prostredia sa združeniu zároveň podarilo otvoriť diskusiu o prípadnej ochrane údolia rieky Slatiny so vzácnymi biotopmi, ktoré sa tam nachádzajú.
Za dlhoročnú prácu získali ocenenie Atlas
Neúnavnú a neoblomnú snahu o zabránenie výstavby priehrady a záchranu údolia plného života vďaka zachovaniu prirodzeného toku rieky Slatina sa rozhodli vyzdvihnúť aj poprední experti v oblasti ochrany životného prostredia na Slovensku. Tí zasadli na jar tohto roku ako nezávislá porota v rámci nového enviro ocenenia Nadácie VÚB Atlas. Združenie Slatinka si vyslúžilo toto uznanie v kategórii Biodiverzita, ktorá sledovala práve najvýraznejšie počiny v ochrane druhovej rozmanitosti a záchrane biotopov v slovenskej prírode.
„Keby niekto povedal, že nám záchrana Slatinky bude trvať 28 rokov a ešte niekoľko rokov času zaberie boj za ochranu údolia, asi by sme boli na začiatku menej odvážni a drzí. Niekedy sú odhodlanie a trpezlivá pokora potrebné viac než veľká sila,“ konštatuje v mene oceneného tímu Martina Paulíková a dodáva: „To, že sme zabránili stavbe priehrady na Slatinke, je veľké víťazstvo, vďaka ktorému môže dedina a krajina získať znova budúcnosť.“ A všetko nasvedčuje tomu, že sa tak aj deje. Do Slatinky sa postupne vracia život. Ľudia si prenajali štátom vyvlastnené domy, používajú ich ako víkendové chalupy a v bujnej prírode pri rieke sa bezstarostne hrajú deti.
Ocenenie Atlas prinieslo združeniu odmenu od našej nadácie vo výške 10 000 eur. V Slatinke sa však aj v tejto súvislosti postarali o krásne gesto. Z časti peňazí sa zaviazali počas leta opraviť miestny most a až 6 000 eur darovali nezištne ďalším trom organizáciám, ktoré sa dostali do finále enviro ocenenia a rovnako im záleží na ochrane životného prostredia.
Viac o záchrane zeleného bohatstva obce Slatinka, jej minulosti a aj budúcnosti, si môžete prečítať v celom rozhovore s Martinou Paulíkovou, ktorý bol uverejnený v online magazíne Nadácie VÚB Srdcovky.
Foto: Nikola Kňažková pre magazín Srdcovky
