Tri najväčšie výzvy pre Slovensko a financie

Miera úspor i finančná gramotnosť sú nízke, konsolidácia verejných financií ľuďom z ich príjmov ešte uberie​. Štátne dôchodkové zabezpečenie kvôli starnutiu obyvateľstva a nízkej pôrodnosti mnohým zrejme nebude stačiť​, problém budú mať aj SZČO​. Navyše naše nehnuteľnosti už nebudú rásť na hodnote tak, ako v minulosti a reality kvôli poklesu počtu obyvateľov nemusia byť najlepšou investíciou. Odborníci z VÚB banky sa pozreli na tri najväčšie výzvy pre Slovensko a financie ľudí.

Miera úspor je jedna z najnižších v EÚ

Prvým faktom je, že si nevytvárame dostatočné finančné vankúše na horšie časy. Náš finančný majetok, miera úspor i finančná gramotnosť sú nízke, konsolidácia verejných financií nám z príjmov ešte uberie. Sporíme si málo, čo vidno aj na našom finančnom majetku. „Slovenská miera úspor patrí medzi najnižšie v EÚ a je dokonca nižšia ako v časoch takmer 20%-nej nezamestnanosti v rokoch 2000-2004“, hovorí makroanalytik VÚB banky Michal Lehuta. To spôsobuje, že nemáme k dispozícii dostatočný finančný vankúš na horšie časy. Podobne je to aj so štátom ako celkom a s jeho deficitmi. Podľa Lehutu držíme príliš veľký podiel finančného majetku v hotovosti a nehnuteľnostiach.

Odborník na depozitá a investície Štefan Hronec tvrdí, že je potrebné si robiť vlastnú analýzu príjmov a výdavkov: “Je dôležité mať výdavky pod kontrolou a priebežne si ich kontrolovať.”

Aktuálne nastavené dôchodky nebudú stačiť

Druhým faktom je, že štátne dôchodkové zabezpečenie mnohým zrejme nebude stačiť a to aj kvôli starnutiu obyvateľstva a nízkej pôrodnosti.

Krátkodobo musí štát konsolidovať a dlhodobo máme najmenej udržateľné rozpočty v EÚ. Deficit potrebujeme znížiť minimálne aspoň na 2,5% HDP, čo si vyžiada ďalšie opatrenia za viac ako 3 miliardy eur.

„Verejné financie nás nedokážu viac podporiť na dôchodok sa musíme zabezpečiť sami. Na jedného dôchodcu aktuálne prispievajú takmer dvaja pracujúci. To stačí ledva na 10 dôchodkov,“ vysvetľuje hlavný analytik VÚB Zdenko Štefanides. Problém s dôchodkom môžu mať aj živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktorých je na Slovensku približne 350 000. Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne platí minimálne odvody až 80 % z nich.

O byty nebude až taký záujem

Tretím faktom je, že naše nehnuteľnosti už nemusia rásť na hodnote tak, ako v minulosti a to aj kvôli poklesu počtu obyvateľov. Trvalé obyvateľstvo SR dosiahlo rekord v roku 2020 a odvtedy sa už každý rok znižuje. Pôrodnosť v roku 2024 klesla na ďalšie minimum (len 46-tisíc detí). Problém síce trocha zmierňuje prílev migrantov, v roku 2022 najmä z Ukrajiny, no dopyt po novom bývaní určujú najmä ľudia v strednom veku, ktorých už ubúda celkom rýchlo. Tých vo veku 25-44 má do roku 2040 klesnúť o takmer 30%. Nehnuteľnosti nemusia rásť na cene tak rýchlo ako v minulosti.

Klesajúci počet obyvateľov tak ukrojí z potreby bytového fondu. Najviac obyvateľov ubudne zrejme na juhu stredného Slovenska, kde je už dnes silná kombinácia nízkej pôrodnosti a migrácie za prácou.

„Riešenie možno ukazujú krajiny, ktoré majú už za sebou už dlhšie obdobie starnutia populácie. Štáty ako Japonsko, Taliansko a Nemecko za ostatných 20 rokov vykazovali oveľa nižšie reálne rasty cien nehnuteľností na bývanie ako iné krajiny, pričom v Taliansku bol reálny rast cien dokonca záporný - nižší ako inflácia,“ dodáva Lehuta.