Slováci míňajú viac na jedlo, menej na energie

Na čo Slováci míňajú svoj príjem? Najvyšší podiel v spotrebnom koši, ako definuje Štatistický úrad SR výdavky bežnej slovenskej domácnosti, majú potraviny, ktoré z neho aktuálne ukrajujú 18 percent. Je to o čosi menej než vlani, no stále viac než pred rozbehom pandémie. Naopak, existujú položky, na ktorých domácnosti napriek zdraženiu vedia v porovnaní s predpandemickými rokmi relatívne ušetriť.

Slovensko má v porovnaní s priemerom eurozóny (3,2 %) stále nadmernú infláciu. Rast cien sa v máji tohto roka na Slovensku podľa rýchleho odhadu Eurostatu síce spomalil, stále však dosahuje 4 % medziročne, pričom hore ho hnali najviac rastúce ceny energií, pohonných látok, bývania a služieb. Prirodzene, spotrebitelia sa aj podľa toho rozhodujú, ako minú svoje peniaze – a ako teda vyzerá ich konkrétny spotrebný kôš.

„Okrem inflácie nás zaujíma aj vývoj zloženia priemerného spotrebného koša. Ten totiž ovplyvňuje nielen samotný rast cien, ale aj spotrebiteľské preferencie či reakcia domácností na infláciu v tej či onej kategórii spotreby,” hovorí Michal Lehuta, makroekonóm VÚB banky.

Jesť a svietiť sa musí

Od predpandemického roka 2019 si na Slovensku upevnili miesto najväčšej spotrebiteľskej položky potraviny. Práve tie potom podľa analytikov Národnej banky Slovenska vplývajú aj na vnímanie celkovej inflácie domácnosťami, aj keď ich váha v spotrebnom koši je aktuálne nižšia ako 20 percent.

V roku 2019, teda pred vypuknutím celosvetovej pandémie koronavírusu, však výdavky na potraviny tvorili len niečo vyše 15 percent priemerných výdavkov meraných spotrebným košom. Potom sa podiel začal zvyšovať, až kulminoval v rokoch 2023 a 2024. Iste k tomu prispela aj inflačná vlna v rokoch 2022 až 2023, počas ktorej potraviny na Slovensku zdraželi o takmer 40 percent.

Druhou najväčšou položkou míňania Slovákov sú energie: elektrina, plyn a ostatné palivá. Paradoxom je, že napriek ich výraznému draženiu ešte od roku 2022, kedy sa začala plnoformátová vojna Ruska proti Ukrajine, sa ich podiel v spotrebnom koši skôr znížil (aktuálne dosahuje len 8,2 %). Naznačuje to, že domácnosti energiami začali viac šetriť, ale aj to, že vláda ich väčšine obyvateľstva stále dotuje.

Viac aj na reštaurácie

Na tretiu priečku, len tesne za energiami, sa v spotrebnom koši za ostatné roky vyšplhala kategória reštaurácií a ubytovania (8 %), čo môže svedčiť aj o raste obľúbenosti konzumácie pripravených jedál vrátane donášok a znovu aj o náraste ich cien.

Silnou kategóriou slovenského spotrebného koša je tradične aj takzvané imputované nájomné, teda odhad nákladov bývania vo vlastnom. Štatistický úrad SR takto sleduje reálne výdavky spojené s údržbou a vlastníctvom bývania. Do imputovaného nájomného v slovenskom spotrebnom koši preto padajú položky ako nákup stavebných materiálov na rekonštrukciu, platby za remeselné práce, tovary na údržbu obydlia a platby do fondu prevádzky, údržby a opráv. Imputované nájomné tvorilo ešte v roku 2024 10,4 % spotrebného koša, aktuálne je to 7,9 %.

Oproti minulým rokom v koši používanom pre výpočet inflácie v roku 2026 výraznejšie narástla kategória informácií a komunikácie, ktorá zahŕňa aj telefonické, televízne a streamovacie služby. Na tých Slováci šetriť zjavne nemienia. Ich podiel v spotrebnom koši prekročil tento rok päť percent a dostal sa nad kategóriu alkoholu a tabaku, ktoré naopak pod túto hranicu spadli.