ZMOS: Samosprávy sa bez úverov nezaobídu

VÚB banka a Združenie miest a obcí Slovenska podpísali v júli 2026 zmluvu o spolupráci na ďalší rok, čím potvrdili pokračovanie partnerstva, ktoré trvá už jedenásť rokov.

Medzi klientov VÚB banky patrí už viac než 2 100 slovenských miest a obcí, čo predstavuje takmer tri štvrtiny všetkých samospráv v krajine. Okrem samotných samospráv banka poskytuje komplexné finančné služby pre takmer 1 400 ich organizácií – od škôl, zariadení sociálnej starostlivosti a kultúrnych inštitúcií až po podniky technických služieb, dopravné podniky a správcov športovej infraštruktúry.

O tom, prečo mestá a obce bez bankového financovania často nedokážu realizovať ani eurofondové projekty, kde najviac pociťujú investičný a modernizačný dlh a aký význam má pre samosprávy stabilný finančný partner, hovorí predseda ZMOS Jozef Božik.

ZMOS ako najväčšia samosprávna organizácia na Slovensku združuje 2 791 miest, obcí a mestských častí Bratislavy a Košíc, čím reprezentuje približne 95 % všetkých slovenských samospráv. Aké najväčšie problémy aktuálne trápia slovenské mestá a obce? Čo vám ako ZMOS najviac chýba na to, aby ste dokázali regióny efektívne rozvíjať?

Jedným z najväčších problémov je dlhodobé systémové podfinancovanie samospráv. V súčasnosti sa k nemu pridávajú aj dôsledky dlhovej brzdy a zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Mestá a obce pritom už dnes podliehajú zákonným pravidlám, ktoré im neumožňujú neprimerane sa zadlžovať.

Podiel samospráv na celkovom verejnom dlhu je podľa našich údajov nižší ako 1,5 percenta. Preto nepovažujeme za primerané, aby sa na mestá a obce uplatňovali sankčné mechanizmy, ktoré výrazne obmedzujú ich možnosti využívať úvery alebo prebytky hospodárenia z predchádzajúcich rokov na potrebné investície.

Potrebujeme stabilný a predvídateľný systém financovania, ktorý samosprávam umožní plánovať rozvoj na viac rokov dopredu a nebude ich nútiť iba priebežne riešiť najakútnejšie problémy.

V čom konkrétne mestá a obce pre chýbajúce investície najviac zaostávajú? Je to infraštruktúra, doprava, modernizácia škôl či služby pre občanov?

Peniaze chýbajú prakticky vo všetkých oblastiach – od bežnej prevádzky a verejných služieb až po veľké investície. Samosprávy potrebujú rekonštruovať cesty, chodníky, školy, škôlky, kultúrne zariadenia, športoviská aj verejné priestory.

Na Slovensku máme obrovský modernizačný dlh, ktorý nevznikol za posledných päť či desať rokov. Hromadí sa celé desaťročia. Pri porovnaní s financovaním miest a obcí v Česku alebo Poľsku vidíme, že slovenské samosprávy výrazne zaostávajú. Bez zásadnejšej zmeny ich financovania sa tento rozdiel bude odstraňovať len veľmi pomaly.

Ako vám v zložitej ekonomickej situácii vedia pomôcť komerčné banky? Aká je výhoda ich podpory v porovnaní s inými zdrojmi financovania?

Mestá a obce sú do veľkej miery odkázané na úverové zdroje komerčných bánk. Bez bankových úverov by väčšina samospráv nedokázala realizovať ani projekty podporené z európskych fondov, pretože potrebuje zabezpečiť vlastné spolufinancovanie alebo preklenúť obdobie medzi realizáciou projektu a preplatením oprávnených výdavkov.

Okrem bánk a európskych zdrojov môžu samosprávy využívať napríklad Environmentálny fond, Fond na podporu športu, Fond na podporu umenia či Fond na podporu cestovného ruchu. Tieto možnosti sú však obmedzené a často účelovo viazané. Bankové financovanie preto zostáva jedným z kľúčových predpokladov rozvoja miest a obcí.

VÚB banka v roku 2025 poskytla samosprávam viac ako 200 nových úverov za vyše 250 miliónov eur. Ktoré strategické projekty v regiónoch by ste najviac vyzdvihli?

Úvery sa využívajú najmä na veľké infraštruktúrne a modernizačné projekty. Ide napríklad o rekonštrukcie základných a materských škôl, kultúrnych domov, domov smútku, športových hál, zimných štadiónov či plavární.

Veľmi dôležité je aj spolufinancovanie projektov podporených z európskych fondov alebo zo štátnych fondov. Práve v takýchto prípadoch umožňujú bankové úvery samosprávam projekty nielen pripraviť, ale aj reálne dokončiť. Financie pritom smerujú do majetku mesta alebo obce a do projektov, ktoré slúžia obyvateľom.

Zmluvu o spolupráci a partnerstve s VÚB bankou podpisujete už po jedenásty raz. Ako hodnotíte toto partnerstvo?

Už samotný fakt, že spoluprácu obnovujeme po jedenásty raz, dokazuje, že partnerstvo má dlhodobý význam. Je postavené na dobrých skúsenostiach, vzájomnej dôvere a poznaní potrieb samospráv.

Keď banka dokáže mestám a obciam ponúknuť vhodné úverové podmienky a byť im spoľahlivým partnerom pri realizácii investícií, stáva sa súčasťou rozvoja regiónov. Pre ZMOS je dôležité, že partnerstvo vytvára priestor nielen na financovanie projektov, ale aj na dialóg o problémoch a potrebách miest a obcí.

VÚB banke dôveruje až 73 percent slovenských samospráv a banka zároveň spravuje približne každé tretie euro samospráv. Čo podľa vás stojí za dlhoročnou dôverou zo strany vedenia miest a obcí?

Dôvera sa vytvára postupne, na základe konkrétnych skúseností. Samosprávy potrebujú vedieť, že keď pripravujú investíciu, nájdu v banke stabilného partnera a dokážu sa dohodnúť na podmienkach, ktoré zodpovedajú ich možnostiam.

V súčasnosti je len veľmi málo miest, ktoré dokážu dlhodobo fungovať a investovať úplne bez úverových zdrojov. Výnimkou môžu byť samosprávy s mimoriadne silnými vlastnými príjmami, napríklad vďaka veľkým priemyselným parkom alebo významným prevádzkam na svojom území. Pre väčšinu miest a obcí je však spolupráca s bankami nevyhnutnou súčasťou rozvoja.

Za dôverou vo VÚB preto podľa mňa stojí najmä dlhoročná skúsenosť, stabilita banky a jej schopnosť rozumieť špecifikám komunálneho financovania.

Spolu s VÚB ste partnermi súťaže Komunitný líder. Ako sa mení kvalita prihlásených projektov a aké dôležité je vyzdvihovať úspechy miest a obcí?

Každý starosta a primátor sa snaží realizovať projekty, ktoré zlepšia každodenný život obyvateľov. Môže ísť o nový park, športovisko, detské ihrisko, zrekonštruovaný kultúrny dom, verejný priestor, fontánu alebo projekt založený na aktívnej účasti obyvateľov.

Súťaž Komunitný líder motivuje samosprávy, aby svoje úspešné projekty kvalitne pripravili, predstavili a podelili sa o skúsenosti s ostatnými. Osobitne dôležité je to pre menšie obce, kde aj dva alebo tri väčšie projekty dokážu zásadne zmeniť kvalitu života a atmosféru v celej komunite.

Ocenenie zároveň ukazuje, že práca starostov, primátorov a ich tímov má zmysel. Motivuje ich posúvať sa ďalej a prináša pozitívnu interakciu medzi samosprávami, obyvateľmi a partnerom súťaže.

Spokojnosť ľudí s verejnými politikami sa totiž začína v mieste ich trvalého bydliska. Preto potrebujeme, aby slovenské mestá a obce mali dostatok zdrojov na postupné odstraňovanie modernizačného dlhu a na realizáciu projektov, ktoré obyvatelia reálne pocítia.