• Žiadny návrh

Plánované nástupníctvo vo firmách

"

Je nesporným faktom, že nástupníctvo je jednou z tém, ktorej sa žiadna rodinná firma nevyhne.
Po rokoch budovania vlastnej značky čelia rodinné firmy otázke generačnej výmeny. V priemere asi len 30% rodinných firiem tento generačný prechod prežije, avšak už len približne 15% prežije prechod
z druhej generácie na tretiu.

Výmenu vo vedení rodinnej firmy treba preto starostlivo naplánovať, a rozprávať sa o tom s rodinou od začiatku, aby nástupnícka generácia bola na prevzatie čo najlepšie pripravená. V tomto smere má nástupníctvo niekoľko aspektov, ktorými by sa zakladatelia mali zaoberať.
Predovšetkým pôjde o určenie otázok ako:

  • či je vôbec v rodine niekto, kto bude schopný firmu prebrať, alebo
  • či bude lepšie firmu predať
  • či dosadiť externý manažment, alebo
  • kto z rodiny bude vhodný na akej pozícii v spoločnosti,
  • ako bude zaistené uchovanie a zveľadenie majetku,
  • kto bude v manažmente firmy a podobne.

S týmto úzko súvisia aj ďalšie rodinné aspekty, ako napríklad narušenie rodinného odkazu v dôsledku nedostatočného plánu nástupníctva a komunikácie, citlivosť niektorých tém (smrť, choroba, rozvod), túžba po udržaní kontroly vo firme, otázka spravodlivosti medzi potomkami, zníženie hodnoty majetku (napr. v dôsledku rozvodu), rozdielne názory v súvislosti s toleranciou rizika, všeobecnou prospešnosťou, rôzne pracovné nasadenie a v neposlednom rade aj nedostatok skúseností a vzdelania.

Ďalším hľadiskom  sú právne, daňové a iné aspekty, ako napr. nevhodnosť súčasnej vlastníckej štruktúry pre účely ochrany majetku (daň z príjmov, flexibilita štruktúry, vystavenie regulatívnym zmenám, nákladovosť), nevhodnosť vlastníckej štruktúry pre účely odovzdania majetku ďalšej generácii, anonymita, ochrana majetku (nároky tretích strán, životný štýl rodinných príslušníkov, súdne spory atď.).


 

Na účely plánovania nástupníctva možno nájsť v jednotlivých právnych poriadkoch rôzne nástroje, ako tento cieľ dosiahnuť. Najmä v posledných rokoch sú najrozšírenejšími nástrojmi práve trusy a nadácie. Hlavným účelom týchto nástrojov je:

  • Investovanie a správa majetku za účelom zisku
  • Ochrana majetku, a to jeho oddelením od pôvodného vlastníka. Majetok sa tak stane buď majetkom nadácie alebo majetkom nikoho a je len spravovaný prostredníctvom správcu.
  • Oddelenie majetku súkromnej povahy
  • Ochrana súkromia beneficienta, kedy pri väčšine nástrojov nie je meno vlastníka a beneficientov verejne prístupné.
  • Rozdeľovanie majetku, kedy majetok vyčlenený do trustu resp. nadácie nemusí rešpektovať zákonom stanovené zásady pri dedení.
  • Charitatívne účely
  • Daňové nastavenie a úspory
  • Zabezpečenie medzigeneračnej kontinuity a zabránenie roztrúseniu resp. strate majetku.

Čo sa týka možností plánovaného nástupníctva v podmienkach Slovenskej republiky, náš právny poriadok je v tomto smere pomerne málo flexibilný. Zákon prechod majetku ustanovuje jedine pre prípad smrti, a to buď prostredníctvom závetu, alebo zákonných podmienok dedenia. Čo sa týka závetu, aj keď ponecháva poručiteľovi určitú voľnosť pri dispozícii so svojím majetkom, rozhodne nefunguje tak, ako to vídavame vo filmoch. Závet musí mať písomnú formu, pričom ak nie je napísaný vlastnou rukou, je potrebná účasť minimálne 2 svedkov. Zákon tiež ustanovuje skupinu neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa. Títo majú zo zákona nárok na dedičský podiel, pokiaľ ich poručiteľ nevydedil. Vydediť je však možné len na základe konkrétnych dôvodov, ktoré uvádza zákon. Ak poručiteľ závet nezanechal, majetok prechádza na dedičov v rámci zákonom stanovených dedičských skupín.


 

Právne poriadky zahraničných štátov, na rozdiel od Slovenskej republiky, upravujú nástroje, ktorými je možné právne nástupníctvo zabezpečiť. Trusty, nadácie a zverenecké fondy zohrávajú významnú úlohu pri dlhodobom zabezpečení majetku, oddelení majetku od pôvodného vlastníka a v neposlednom rade zabezpečujú aj právnu ochranu majetku a súkromia benefitujúcich osôb. Treba mať však na pamäti, že všetky takéto nástroje môžu znamenať menšiu flexibilitu, resp. stratu priamej kontroly nad majetkom.

Všetky vyššie uvedené nástroje v zásade fungujú na podobnom základe, kedy zakladateľ vloží svoj majetok do trustu/fondu/nadácie, ktorého správu zabezpečuje tretia osoba.
Z tohto trustu/fondu/nadácie dostávajú následne beneficienti plnenie.

 

Trust

Trust ako inštitút je upravený najmä v angloamerickom právnom poriadku. Avšak v súčasnosti sa môžeme stretnúť so širokým spektrom trustov podriadeným rôznym legislatívam. Vo väčšine prípadov ide o flexibilnú právnu úpravu, avšak z dôvodu dlhodobej tradície zároveň poskytuje vysokú mieru právnej ochrany tak pre samotného zakladateľa ako aj pre beneficientov.

Princípom trustu je úplné oddelenie majetku od zakladateľa, ktorý jeho vyčlenením do trustu stráca vlastnícke právo k tomuto majetku. Vlastnícke právo k majetku v truste ďalej vykonáva správca trustu podľa vôle zakladateľa. Od typu trustu závisí, aké práva bude mať zakladateľ, či bude môcť do určitej miery ovplyvňovať spôsob vyplácania plnenia beneficientom, spôsob nakladania s majetkov v truste a pod.

Právna úprava spravidla veľmi prísne reguluje osoby správcu, čo zabezpečuje vysokú mieru kvalifikovanosti týchto osôb. Pri správe väčšieho majetku je dokonca ustanovený aj protektor, ktorý na správcu dohliada.

Významnou výhodou trustu je zabezpečenie vysokej miery súkromia pre zakladateľa a beneficientov, ktorí nie sú odhaľovaný verejnosti. Dokonca, pri určitých typoch trustov ani samotný beneficienti nemusia mať právo na informáciu o zakladateľovi.

PLUSY

MÍNUSY

Anonymita zakladateľa a beneficientov

Stabilita a kvalifikovanosť správcov

Podrobná právna regulácia a vymáhateľnosť

Daňové výhody

Potenciálne vyššie náklady na zriadenie a prevádzku

Prípadná jazyková bariéra a vzdialenosť

Možnosť úplnej straty kontroly nad majetkom


Zverenecký fond

Do českého právneho poriadku bol nedávno zakotvený inštitút zvereneckého fondu, ktorý je vlastne súborom majetku vyčleneného zakladateľom k určitému účelu na základe zmluvy alebo závetu. Zverenecký fond nie je právnickou osobou, nemá právnu subjektivitu ani sa neregistruje vo verejných registroch.

Zaujímavým a v našom právnom prostredí pomerne neštandardným aspektom zvereneckého fondu je fakt, že majetok v zvereneckom fonde nie je nikoho vlastníctvom. Vlastnícke právo vykonáva vo vlastnom mene na účet fondu správca, ktorý je zapísaný ako vlastník predmetného majetku vo všetkých verejných evidenciách a zoznamoch (napr. obchodný register, kataster nehnuteľností)

Správca a jeho činnosti nie sú obzvlášť zákonom regulované. To znamená, že ním môže  byť v podstate akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorú menuje zakladateľ. Zároveň zakladateľ má právo správcu aj odvolať. Správcom dokonca môže byť aj samotný zakladateľ alebo beneficienti, ale v dôsledku zabezpečenia dozoru nad správou zvereneckého fondu je v takomto prípade nutné vymenovať aj ďalšieho správcu.

Rovnako ako trust, aj zverenecký fond poskytuje zakladateľovi a beneficientom anonymitu, nakoľko mená týchto osôb v súčasnosti v žiadnej databáze nefigurujú. Beneficientov menuje zakladateľ, prípadne správca z okruhu osôb stanovených štatútom zvereneckého fondu.

PLUSY

MÍNUSY

Anonymita zakladateľa a beneficientov
 

Relatívne vysoká právna ochrana majetku

Relatívne nový inštitút, neisté právne prostredie
a nepredvídateľnosť súdnych rozhodnutí

V súčasnosti nie je možné vyčísliť súvisiace náklady


Rodinná nadácia

Nadácie sú, podobne ako trusty, relatívne častým nástrojom pre správu majetku. Úpravu nadácií môžeme nájsť aj v právnych poriadkoch niektorých našich susedských štátov, ako napríklad Rakúsko alebo aj Česká republika. V zásade je inštitút nadácie zakotvený aj u nás, avšak nakoľko nadáciu v zmysle slovenského právneho poriadku je možne založiť výlučne k verejnoprospešnému účelu, ako nástroj plánovania nástupníctva nie je vhodná.

Štandardne  je nadácia právnickou osobou zapisujúcou sa do verejného registra. Nadácia má právnu subjektivitu, vďaka čomu majetok v nadácií môže byť chránený medzinárodnými dohodami o ochrane investícii. Zákon dokonca v niektorých krajinách umožňuje nadácií aj podnikať, avšak len v prípade, ak ide o jej vedľajšiu činnosť a výťažok z podnikania bude slúžiť výlučne k podpore jej účelu.

Vlastníkom majetku vloženého do nadácie je samotná nadácia, ktorá je ako vlastník zapísaná vo verejných registroch. Údaje o zakladateľovi a beneficientoch však za bežných okolností nie sú poskytované tretím osobám.

Nadácia poskytuje plnenie beneficientom, pričom beneficientom môže byť aj samotný zakladateľ nadácie. Beneficienti sa však v niektorých prípadoch (napr. v Rakúsku) musia oznamovať finančnému úradu, čím dochádza k určitej miere publicity.

Ďalším obmedzujúcim faktorom je minimálna hodnota vneseného majetku stanovená v niektorých štátoch. Napríklad v Českej republike je to 500 000 Kč, v Rakúsku 70 000 EUR.

PLUSY

MÍNUSY

Právna subjektivita

Relatívne vysoká právna ochrana majetku

Flexibilita

Určitá miera publicity

Prípadná jazyková bariéra a podriadenie sa cudziemu právu

Andrea Hlisnikovská, Senior Associate, Deloitte Legal, s.r.o.
Miroslava Terem Greštiaková, Partner, Deloitte Legal, s.r.o.

 

"

Potrebujete pomoc?

Odpovieme na všetky vaše otázky.