Kryptomeny: prasknutá bublina alebo príležitosť, ktorá sa nezopakuje?

Možno ste už počuli slová ako blockchain, hash, peer-to-peer, token alebo mining. Fascinovali vás informácie o tajomnom pôvode kryptomien a príbehy o rozprávkovom zbohatnutí, ktoré pár ľuďom priniesli. Málokto však chápe pokročilú kryptografiu, princípy distribuovanej počítačovej siete, ktoré sú s ich fungovaním spojené, a negatíva, ktoré decentralizované platidlá priniesli.

Potrebujete však poznať tieto detaily, keď do nich chcete investovať? V zásade nie. Môžete však vychádzať z informácií a dát, ktoré sa za 12 rokov existencie kryptomien podarilo zozbierať. Pri ich hodnotení sa stačí riadiť jednoduchým princípom – čísla nepustia.

Hodnota bictoinu a kryptomien je extrémne nestála

Ak ste nakúpili bitcoiny (resp. ich zlomky) za 1 euro v decembri 2012, koncom roka 2019 ste ich mohli predať za 475,90 eura. Ak ste nakúpili bitcoiny za 1 euro v decembri 2017, koncom roka 2019 ste ich mohli predať za 43 centov.

Ľudia, ktorí investovali do kryptomien pred 10 rokmi, v čase, keď ešte boli len v zárodku, zhodnotili svoju investíciu o tisíce percent. Ak počkali na správny moment. Bol to však krok do neznáma, ktorého výsledok sa vopred nedal odhadnúť. V roku 2009, keď bol prvýkrát stanovený kurz bitcoinu a dolára sa jeho cena pohybovala ani nie v centoch.

Na opačnom póle stoja nadšení investori z roku 2017, ktorí začali s kryptomenami experimentovať v čase ich najväčšieho rastu. Medzičasom stratili 40 % svojej investície. Aj keď cena napr. bitcoinu zrejme nespadne na nulu vzhľadom na jeho využitie v tieňovej ekonomike, práve volatilita kryptomien z nich robí mimoriadne rizikovú investíciu.

Bublina, ktorá spľasla

Pozrite sa dobre na graf vyššie a zamerajte sa na roky 2014 až 2018. Vidíte vznik a prasknutie bubliny, ktoré sa dajú pozorovať na akomkoľvek finančnom aktíve: exponenciálny nárast v priebehu niekoľkých mesiacov vystriedal obrovský prepad. Spôsobili to špekulatívni investori a ľudia, ktorí túžili rýchlo zbohatnúť. Napokon, hodnota kryptomien v tom čase raketovo rástla.

Podľa M. Pattersona z agentúry Bloomberg bolo výsledkom následných otrasov na finančných trhoch spľasnutie väčšie ako pri Dotcom bubline, ktorá zažila prepad o 78 % od svojej maximálnej hodnoty. Počas roka 2018 stratili kryptomeny viac ako 80 % svojej hodnoty, ktorú mali na konci roka 2017, a samotný bitcoin klesol pod 6 000 dolárov, čím stratil viac ako 60 % svojej hodnoty.

Zopakuje sa vznik podobnej bubliny aj v budúcnosti? Je to možné. Stabilizuje sa cena kryptomien v budúcnosti? Je to možné. Odpovede na obe otázky pripomínajú veštenie z krištáľovej gule, čo je pri narábaní s vlastnými peniazmi pomerne nebezpečný prístup.

Bitcoin je najznámejší, ale kryptomien sú tisíce

Na svete je približne 2 322 kryptomien a ich počet rastie. Ich spoločná trhová kapitalizácia je približne 339 000 000 000 dolárov, pričom v roku 2009 to bolo 0 dolárov. Okrem bitcoinu, ktorý je považovaný za samostatnú kategóriu, existujú alternatívne kryptomeny (altcoiny) a tokeny, ktoré však úzko súvisia najmä s inteligentnými zmluvami a ich plnením.

Zaujímavosťou je, že tokeny tvoria až 80 % všetkých kryptomien, pričom z hľadiska celkovej trhovej kapitalizácie tvoria len zlomok hodnoty. Odhadnúť, ktorá (či vôbec niektorá) kryptomena bude mať o pár rokov na trhu pevné miesto, je takmer nemožné. Ide o faktor, ktorý by ste pri uvažovaní o investícii mali rozhodne zvážiť.

Sú kryptomeny meny?

V tradičnom ponímaní dnes kryptomeny nespĺňajú na 100 % všetky definície meny, ani základné funkcie peňazí, resp. spĺňajú ich len v určitej miere a nie na konkrétnom mieste. Vzhľadom na to, že sú decentralizované, ich využitie na dennej báze má skôr globálny ako lokálny charakter. Prijímajú ich napríklad niektoré kamenné obchody (a množstvo internetových), no v bežných potravinách nimi zatiaľ nezaplatíte.

Na druhej strane všetky tieto funkcie a podmienky kryptomeny časom môžu splniť, v istej podobe tak tomu už momentálne je. Do veľkej miery to bude závisieť od regulácie, napr. zo strany štátov či finančných inštitúcií, množstva ľudí, ktorí ich začnú využívať, a najmä od toho, či sa ich hodnota ustáli. A to môže trvať roky alebo k tomu vôbec nemusí prísť.

Za kryptomeny nikto neručí

V prípade krádeže alebo straty je ručenie za bitcoiny 0 % – všetky riziká znášate vy. Na transparentnosť spojenú obchodovaním s komoditami či cennými papiermi rovno zabudnite.

Problém je aj s veľkou koncentráciou vlastníctva aktuálne najhodnotnejšej kryptomeny – bitcoinu. Pomerne malá skupina ľudí má potom možnosť túto hodnotu ovplyvňovať. Len ako zaujímavosť, 40 % všetkých bitcoinov vlastní zhruba 1 000  ľudí na svete a hackeri majú vo vreckách v prepočte na dnešné ceny približne miliardu eur.