• No suggestion

Firmy málo investujú do zelenej transformácie

Klimatická kríza a riziká predstavujú pre firmy potenciálne ekonomické straty. Zelená transformácia však prináša aj potenciálne príležitosti na zlepšenie biznisu. Zhodli sa na tom zástupcovia firiem aj experti zo segmentu energetických služieb v odbornej diskusii VÚB Atlas Talks.

Firmy či inštitúcie verejného sektora by pri riešení energeticky úsporných a zelených opatrení mali venovať oveľa väčšiu pozornosť koncepčnej príprave a analýze svojich skutočných potrieb – dnes aj v budúcnosti. Možností na trhu je veľa a univerzálne efektívne stratégie a technológie neexistujú.

Takmer 90 % korporácií a firiem v EÚ už prijalo aspoň nejaké opatrenia na zníženie emisie skleníkových plynov. Investujú do zelených technológií, energetickej efektívnosti, zapojili obnoviteľné zdroje energie alebo využívajú zelenú mobilitu. Slovenské firmy však zatiaľ držia krok len v recyklácii odpadu.

Firmy na Slovensku sa zelenej transformácie skôr obávajú. Za príležitosť to považuje len 13 % z nich, pričom priemer EÚ je až 29 %. Do zvyšovania energetickej efektívnosti investuje len tretina firiem u nás,“ uviedol ekonomický analytik VÚB banky Andrej Arady. Za týmto účelom išla za ostatný rok len menej ako osmina celkových investícií domáceho firemného sektora. Ciele pre znižovanie emisií CO2 si stanovilo len 32 % firiem na Slovensku. „Podiel podnikov, ktoré chcú investovať do zelenej transformácie rastie, ale je to stále málo v porovnaní s priemerom EÚ,“ dodal Arady.

ESG nie je otázka či ale kedy

Podľa expertov je viditeľný trend podnikania podľa princípov ESG v zásade len v korporáciách so zahraničnou účasťou. Nábeh menších domácich firiem je zatiaľ pozvoľný. Zhodli sa však, že ide o nevyhnutný smer, ktorý je len otázkou času.

V súvislosti s ESG sa hovorí väčšinou len o úspore, málokedy však o rozvojovom prvku. Dôležité je aj na štátnej úrovni dať dôraz na rozvoj inovácií v zelených technológiách a spájať ich do projektov, aby bolo vidno jasný benefit z ich použitia – či už vo výrobných procesoch alebo energetickej efektívnosti,“ uviedol Juraj Revický, zo spoločnosti Tatra Tender, ktorá sa zameriava na poradenstvo v oblasti verejného obstarávania energeticky efektívnych projektov. Dôležitú rolu by podľa neho mala hrať aj intenzívnejšia osveta, napr. zo strany Slovenskej informačnej a energetickej agentúry, keďže mnohé firmy a najmä samosprávy vôbec nevedia, ako majú postupovať pri inováciách a zelenej transformácii.

Deficit informácií nielen vo verejnom ale aj súkromnom sektore zdôraznil aj Stanislav Pagáč, CEO spoločnosti CTP Slovakia, ktorá je súčasťou nadnárodnej skupiny s dôrazne presadzovanou ESG stratégiou: „Je treba myslieť na to, ako urobiť prevádzky a budovy zelenšie a energeticky efektívnejšie na ďalších ideálne 20 rokov. Aj v porovnaní so zahraničím objektívne vnímame, že toto know-how je na trhu roztrieštené. Pre firmy je veľká výzva rozhodnúť sa dnes v rámci transformácie správne, aby o pár rokov neľutovali, že majú veľké zdroje energie, ktoré nepotrebujú, prípadne sú stále nedostačujúce, alebo sú ich riešenia nastavené na zdroje energií, ktoré už nebudú v budúcnosti k dispozícii.“

Kľúčová je predinvestičná príprava

Odborníci sa zhodli, že je treba začať koncepčnou analýzou, na základe ktorej sa vypracuje presný postup transformácie prispôsobený lokálnym podmienkam a potrebám firmy. „Úplne prvá investícia firmy musí byť do dekarbonizačnej stratégie vychádzajúcej z reálnych dát. Najhoršie riešenie je robiť náhodné opatrenia v reakcii na nejaké konkrétne výzvy, schémy, či odhadov, aké riešenie sa v danom momente oplatí. Každá budova či podnik má iné optimálne riešenie s použitím iných technológií, čo vyplynie vždy z prvotnej analýzy“ hovorí Marcel Lauko z organizácie Energetické centrum Bratislava a predseda správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb.

Ako príklad pritom uviedol situáciu z minulého roka, kedy firmy v reakcii na obavy z nedostatku plynu či vyšších cien energií začali plošne investovať do tepelných čerpadiel a dnes sa ukázalo, že v mnohých prípadoch získali pre ne zbytočne neefektívny zdroj. V tomto kontexte upozornil aj na reguláciu zo strany štátu, ktorá môže spôsobiť výkyvy trhu a vzbudzovanie nie vždy racionálnych očakávaní. 

Nedostatky v strategickej príprave vidno aj v procese, keď firmy žiadajú o financovanie svojich projektov v banke. Klienti za nami často prichádzajú, keď už rozbehli investičnú fázu, majú pripravený projekt. A to je už neskoro, treba sa hlásiť v predinvestičnej fáze. Vieme klientom poradiť, akými krokmi dokážu dosiahnuť úsporu, aké zvýhodnené produkty na to môžu od banky získať. Čím skôr sa klient otvorene rozpráva s bankou, čo by chcel svojou investíciou dosiahnuť, tým efektívnejšie sa vieme zariadiť,“ odporúča Andrej Viceník, vrchný riaditeľ úseku firemného bankovníctva VÚB. Podľa skúseností a konkrétnych príkladov banky dokážu dosahovať takto plánované projekty vysokú návratnosť a vo výsledku znížiť spotrebu energií až o 70 %. Z celkovej produkcie nových úverov tento rok má zelené financovanie podiel 8 %, možno však očakávať výrazný nárast.

Nové trendy vo výrobe elektriny v mieste spotreby

Do diskusie v rámci formátu VÚB Atlas Talks, ktorá sa konala 7. novembra s cieľom spojiť na pôde VÚB banky odborníkov a firmy pri biznis témach podporujúcich zelenú ekonomiku a energetickú efektívnosť, sa zapojil aj Emil Izakovič zo spoločnosti ESM-Yzamer. Firmy a prevádzky by podľa neho mali brať do úvahy kombináciu obnoviteľných nestabilných zdrojov so stabilnými zdrojmi energie.

Vhodným riešením je zamerať sa na výrobu vlastnej elektrickej energie a jej prebytok využiť buď na chladenie alebo vykurovanie. Tým pádom sa firmy dostávajú do nižšej hodnoty regulovaného príkonu elektrickej rezervovanej kapacity a v tom prípade im vyjde aj ekonomika,“ odporúča zástupca sektora, ktorý sa zaoberá poskytovaním energetických služieb a monitoringu. Môže ísť pritom o kombináciu fotovoltaiky so stabilným zdrojom, napr. nízko emisnými mikroturbínami. „Veľmi zaujímavo tu vychádza trigenerácia, ktorá sa stáva trendom. Ide o zariadenie, ktoré vyrobí z odpadového tepla v mieste spotreby s vysokou účinnosťou elektrinu, teplo aj chlad,“ upresnil Izakovič.

V zelenej mobilite na chvoste Európy, ale vidno nárast

Jednou z oblastí zelenej transformácie a napĺňania ESG cieľov vo firmách je aj nárast využívania elektromobilov. Aj tu zatiaľ Slovensko zaostáva. Čistá elektromobilita tvorí len necelé 3 % spomedzi všetkých novo-registrovaných áut. Priemer EÚ je pritom každé siedme auto v krajine. „Pozitívna je však dynamika rastu. Tento rok sme zaznamenali približne 65-percentný nárast záujmu o elektromobily oproti minulému roku. Až 90 % z nich sa pritom predáva do firiem. Táto téma začína byť aktuálna jednak kvôli väčšiemu dôrazu na koncept udržateľnosti a dekarbonizácie vo firmách, a tiež v tom hrajú rolu aj samotní výrobcovia. Portfólio elektromobilov sa rozširuje, dostupnejšie sú už aj kompaktnejšie modely, vhodné pre firemné flotily a zamestnancov,“ zhodnotil v diskusii Jaroslav Hercog, konateľ ŠKODA AUTO Slovensko. Pre ďalší rast tohto trendu je však potrebné urýchliť investície z plánu obnovy do zmysluplnej infraštruktúry rýchlo nabíjacích staníc na hlavných dopravných ťahoch.

 

Needs our help?

We will answer to all your questions.