Salamandre, hlavátky či kobylka sága – slávny filmár ukáže poklady našej prírody svetu

Britský tvorca filmov pre National Geographic a Animal Planet, Nigel Marven, natočil film o slovenskej divočine, aby odhalil krásy našej prírody svetu. Film Divoká príroda Slovenska bude mať u nás premiéru v televízii okolo Vianoc a pripojí k už viac ako 150 natočeným dielam tohto autora o zvieratách z celého sveta. So známym prezentátorom, dobrodruhom a ochrancom prírody sme sa počas jeho ostatnej cesty na Slovensko stretli a prinášame vám náš rozhovor.  

Keď sa vrátite na začiatok k plánu natáčania- zažili ste nejaký moment, ktorý ste skutočne nečakali? Čo vás v našej prírode najviac prekvapilo?

Jeden z momentov, ktorý som skutočne nečakal, nastal, keď sme objavili hniezdo výra skalného. Prekvapilo ma, čím sa táto sova na Slovensku živí. Náš tím našiel miesto, v ktorom boli pozostatky asi 50 ježkov. Kameramanom sa podarilo zachytiť dokonca situáciu, ako sem priletel výr s ježkom a kŕmil ním svoje mláďatá. Myslím, že toto doteraz ešte nikto nikdy nenatočil do dokumentárneho filmu.

Už v minulosti ste povedali, že hlavnou „ingredienciou“ úspešného dokumentu sú príbehy zaujímavých zvierat. A tých ste videli po celom svete stovky. Ktoré druhy slovenskej fauny by ste po natáčaní u nás zaradili do svojho osobného rebríčka TOP 3?

Určite sú to medvede hnedé, ktorých žije na Slovensku viac ako 1 500. Nášmu tímu sa podaril výnimočný záber, ako mláďa vylezie na chrbát svojej mamy a nechá sa nosiť. Toto som ešte nikdy v živote nevidel. Dostali ma aj salamandry škvrnité, ktoré sme filmovali vo Vysokých Tatrách. Na živom príklade sme vyrozprávali pôvod legendy o tom, že tieto obojživelníky žijúce vo vlhkom prostredí dokážu udusiť oheň. A o jeden z mojich najväčších zážitkov zo Slovenska sa postarala kobylka sága stepná, ktorá patrí medzi najväčšie druhy hmyzu v Európe. O natočení tejto kobylky som sníval celé roky a splnilo sa mi to až na západnom Slovensku. Máme nakrútený jej boj s modlivkou, ktorá u nej nemala šancu. To je pre mňa jeden z najúžasnejších záberov.

Podarilo sa vám získať zábery všetkých živočíchov, ktoré ste chceli?

Čo sa mňa a môjho kameramana z Veľkej Británie týka, vďaka skvelej príprave domáceho tímu sme natočili takmer všetky plánované zvieratá. Bolo to určite dané aj tým, že sme sa nepúšťali do filmovania druhov, ktoré by bolo až príliš náročné v divočine stretnúť. Takými zvieratami sú u vás napr. rysy či vlci. Tí sa, našťastie, v našom filme objavia. Nemôžu tu chýbať, keďže Slovensko patrí medzi popredné krajiny v Európe z hľadiska výskytu veľkých predátorov. Ale vlci a rysy budú u nás účinkovať len vďaka tomu, že slovenskí kameramani už mali kvalitné zábery z minulosti, ktoré sa im podarilo nasnímať – najmä cez fotopasce. 

Spomenuli ste už viacero momentov z natáčania, ktoré si odnášate ako spomienky na našu prírodu. Boli ešte nejaké ďalšie chvíle, kedy ste cítili zadosťučinenie a vyslovene radosť z vydarenej práce?

Nezabudnuteľným momentom pre mňa bolo aj stretnutie s hlavátkami – rybami žijúcimi v Dunaji, ktoré patria medzi najväčšie spomedzi lososovitých rýb. Dorásť môžu až do 1,5 metra. Zábery s nimi si vážim preto, lebo sme skoro ani nedúfali, že by sa podarilo ich natočiť. Populácia hlavátiek je kvôli znečisťovaniu riek a výstavbe priehrad kritická. Z tohto úspechu sa tešíme o to viac, že sme zachytili vzácny moment, ako tieto ryby kladú ikry a na vytvorenie hniezda sú schopné presunúť na dne rieky desiatky kilogramov štrku. To sa deje len pár dní v roku a nám sa pošťastilo byť v správnom čase na správnom mieste. Je skvelá správa, že na území Slovenska ešte stále žijú tieto majestátne sladkovodné ryby.

Natáčali ste po celom Slovensku. Ktoré lokality a prírodné scenérie vás najviac oslovili?

Slovensko je nádherná a rozmanitá krajina. Na náš rozhovor som prišiel práve z okolia hradu Devín – lokality Sandbergu, kde sme točili včelárika – jedného z najfarebnejších vtákov, aké v týchto zemepisných šírkach žijú. U vás obývajú práve pieskovcové skrýše a živia sa motýľmi. Hory, v prvom rade Vysoké Tatry, sú, samozrejme, pýcha Slovenska. Rovnako ako v Tatrách sa mi páčilo aj vo Veľkej Fatre, kde sme točili práve v období, keď sa topil sneh a zo zeme vzchádzali fialové krokusy. Úžasná je aj Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá patrí medzi najslávnejšie jaskyne svojho druhu na svete. Svoje čaro má aj Muránska planina, kde som zažil jedinečný zážitok, kedy po mojom tele lozili desiatky krotkých sysľov a ja som ich kŕmil. Slovensko si navždy zapamätám aj ako krajinu hradov a zámkov. Keď sme točili v Bojniciach, bola tam práve svadba. Táto rozprávková atmosféra sa dostane aj do nášho filmu.  

Čo vás vlastne priviedlo na Slovensko a k myšlienke natočiť film o prírode tejto malej krajiny?  

Pred pár rokmi som sa spriatelil s pár Slovákmi, skvelými kameramanmi a tí ma pozvali navštíviť Vysoké Tatry. Vaše veľhory a ich divoká príroda sú dobre prístupné a poľahky môžete počas túry zazrieť rôzne zvieratá – kamzíky, svište. Keď som tu bol, uvedomil som si, že Slovensko je krajina s veľkým potenciálom ekoturizmu. Rozhodol som sa, že prispejem k tomu, aby mohli vašu prírodu lepšie spoznať ľudia po celom svete. Tak sme sa pustili do výskumu a príprav na produkciu filmu o slovenskej divočine, v čom výrazne pomohol práve domáci tím prírodopiscov a kameramanov.

Priblížite trochu bližšie, ako celé natáčanie u nás prebiehalo a ako dlho trvalo?

Pôvodne som mal v pláne prísť na Slovensko kvôli natáčaniu trikrát. Nakoniec však z toho bolo 5 návštev a teším sa z toho, pretože mi bolo vo vašej krajine skutočne veľmi dobre. Svoju zásluhu má na tom najmä perfektná tímová spolupráca so slovenskými kolegami. Milan Kánya je skúsený profík za kamerou a ako koproducent všetko výborne skoordinoval. Riadil tím ostatných kameramanov, ktorí natočili medzi mojimi návštevami množstvo skvelých záberov, pracovali s časozbernými kamerami a fotopascami. Slovenský tím mi priebežne posielal zábery, o všetkom ma informovali. Myslím si, že tento film bude v porovnaní s bežnými dokumentami propagujúcimi ekoturizmus špeciálny práve vďaka tomu, že sme našli na Slovensku výnimočných filmárov, ktorí strávili nespočetné množstvo hodín v teréne. Zatiaľ čo ja a môj kameraman sme tu boli v priebehu rokov 2022 a 2023 celkovo asi 20 dní, oni točili vo dne, v noci po celý čas.

Aké máte s filmom Divoká príroda Slovenska ďalšie plány? Čo sa bude diať v najbližších mesiacoch?

Počas jesene budú prebiehať ešte postprodukčné práce a na konci roka bude mať film svoju slovenskú predpremiéru, na ktorej sa osobne veľmi rád zúčastním. V tejto chvíli je ešte v štádiu riešenia, ktoré zahraničné televízie film prevezmú, ale som presvedčený, že slovenská divočina sa dostane do pozornosti množstva milovníkov prírody z celého sveta. Rozpočet filmu bol limitovaný, ale aj tak sa nám podarilo efektívne natočiť množstvo scén a príbehov zvierat. Tu chcem poďakovať tiež partnerom spomedzi firiem, akými je aj VÚB, ktorí našu snahu posúvali vpred. Aj vďaka ich finančnej podpore sa o bohatstve biodiverzity Slovenska a potrebe chrániť ju dozvie veľa ľudí.

Vieme o vás, že ste doslova „rozlietaný“ a pracujete na viacerých filmových projektoch súčasne...

Áno, popri natáčaní na Slovensku sme pred pár mesiacmi uviedli film o divočine štátu Salvádor v Strednej Amerike, ktorému som sa venoval od roku 2021. Opäť sa mi potvrdilo to, čo naše filmy dokážu a z čoho mám obrovskú radosť. Miestni ľudia nám posielajú správy, že sa začínajú pozerať na prírodné bohatstvo svojej krajiny inými očami. Mnohí si ani len neuvedomovali, aké úžasné živočíchy u nich žijú. Verím, že tento istý efekt bude mať aj náš film na Slovensku. Na posledné točenie u vás som priletel z Ománu, kde mám rozrobený ďalší projekt. Blízkemu východu sa budem venovať až do začiatku budúceho roka a vzniknú tu dva filmy – okrem Ománu aj o divoko žijúcich zvieratách Saudskej Arábie.

Všetky vaše filmy spája spoločná myšlienka, ktorou je úcta k životu a jeho rozmanitosti v prírode. Čo by ste odkázali nám Slovákom, ktorí možno považujú našu prírodu za príliš obyčajnú, alebo ju berú ako samozrejmosť?

Vo Veľkej Británii sme zničili obrovskú časť lesov, ostáva nám už len 54 % pôvodnej biodiverzity, čo je najhoršie číslo spomedzi krajín G7. Samozrejme, snažíme sa vysádzať stromy, vracať zvieratá späť do prírody, ale je to už veľmi náročné a nákladné. Na Slovensku ste na tom oveľa lepšie – ostáva tu zachovaných ešte zhruba 80 % biodiverzity. Ak sa preto rozhodnete konať, môžete veľkú časť druhov zachrániť. Pre porovnanie, v Anglicku máme asi len 50 párov slávikov. Tu je počuť ich spev na každom kroku – aj za garážou hotela, kde som bol ubytovaný. Myslím, že kľúčom k úspechu je nechávať v mestách kúsky divokej prírody, nesnažiť sa všade upratovať. Trsy žihľavy či prirodzenej buriny, neupravené kríky, malé jazierka – to vracia život medzi ľudí.

Zažili ste u nás aj nejaké ďalšie pozitívne príklady, ktorú dokazujú, že ochrana prírody prináša ovocie?

V našom filme sa objaví príbeh sokola rároha, ktorý bol v slovenskej prírode pred 30 rokmi na prahu vyhynutia. Vďaka ochranárom, ktorí začali umiesťovať búdky na elektrické stožiare, sa tieto vtáky presunuli z lesa a začali hniezdiť na stožiaroch. Len za minulý rok sa vyliahlo cez 120 mláďat tohto sokola. To znamená, že tento dravec, ktorý dokáže letieť rýchlosťou až 150 km za hodinu, je na Slovensku opäť doma.

Čo je pre vás osobne tým „hnacím motorom“, ktorý vás poháňa vo vašej práci vpred do budúcnosti?

Úprimne, moja motivácia je tak trochu aj sebecká. Rád chodím pozorovať zvieratá v divočine, preto milujem svoju prácu. Uvedomujem si, že za nimi precestujem lietadlom celý svet, čo samo o sebe klíme určite nepomáha. Ale snažím sa žiť vedomím, že moje filmy pomáhajú šíriť správu o tom, na akej úžasnej planéte žijeme. Chcem veriť, že najmä v deťoch zanechajú tieto príbehy zvierat svoju stopu. Že si povedia: „Našu prírodu si nemôžeme nechať zničiť.“ Že sa do nej rozhodnú viac chodiť a vyberú sa hľadať napr. takú salamandru, ktorú môžete zbadať v listnatých lesoch po daždi celkom ľahko. To je moja motivácia – zvyšovať záujem o prírodu, hrdosť na ňu a vedomie, že je treba ju chrániť. Vzdelávanie mladých generácií je kľúčové. A vlieva mi optimizmus, že silnejú hlasy práve mladých ľudí, ktorí považujú klimatickú krízu za jednu z najväčších výziev. Verím, že vďaka nim prídu riešenia a ešte nie je neskoro na pozitívne zmeny.

Zdroj foto: tím slovakiawildlife.sk