Odpady boli doteraz podhodnotené, musíme im dať cenu
Vedeli ste, že priemerný Slovák vyprodukuje ročne takmer 450 kg odpadu? Za ostatných 10 rokov narástol tento objem o 30 %. Alarmujúcim na tomto čísle nie sú len hromadiace sa haldy na skládkach, ale najmä neudržateľné plytvanie zdrojmi planéty, ktoré takto jednoducho vyhodíme. O tom, aké sú vyhliadky do budúcnosti a prečo je skutočne nevyhnutné, aby každý z nás zmenil svoje návyky, sme sa porozprávali s Petrou Csefalvayovou, odborníčkou z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.
26/02/2021
Pojem cirkulárna ekonomika, na ktorom je postavená vaša práca, môže byť pre veľa ľudí ešte pomerne neznámy. Čo to vlastne znamená?
Cirkulárna ekonomika je často definovaná ako koncept, v ktorom nevzniká odpad. Je inšpirovaná fungovaním prírodných ekosystémov. Príroda odpad nepozná, všetko je využiteľné a potrebné, či už vo forme živín, stavebných prvkov, energie atď. Odpad definujeme ako látku alebo materiál, ktorý je nepotrebný a nevyužiteľný. A ten sa tu objavil až so vznikom civilizácie. V protiklade s cirkulárnym modelom stojí v súčasnosti ešte stále prevládajúci model, ktorý sa nazýva lineárny. Ten znamená, že vyťažíme suroviny, pri ktorých čerpáme hlavne neobnoviteľné zdroje, vyrobíme z nich produkt a ten distribuujeme po celom svete.
Pre úplnú predstavu, môžete uviesť aj konkrétny príklad takejto výroby?
Zoberme si takú jednorazovú plastovú lyžičku. Jej životnosť je pár minút, kým ňou nedojeme jedlo a nevyhodíme ju. Na to, aby vznikla sa však musí vyťažiť surovina – ropa. Tá sa musí premeniť na plast, sformovať do produktu a dopraviť k nám, čo môže predstavovať aj niekoľko tisíc km. Na jednej strane míňame surovinové zdroje, ktoré nie je možné obnoviť a na druhej strane rastie množstvo odpadu, ktorý nevieme spracovať. Je preto najvyšší čas na zmenu, a to aj v podobe cirkulárnej ekonomiky, čím dokážeme minimalizovať vznik odpadu a maximalizovať jeho premenu opäť na výrobnú surovinu.
Dalo by sa to teda chápať tak, že cirkulárna ekonomika je v podstate recyklácia?
Mnohí si tieto pojmy zamieňajú. Nie je to však to isté. Pri tzv. recyklačnej ekonomike, kde sa dáva dôraz hlavne na technologický proces recyklácie, sa tiež spotrebovávajú zdroje - energia, voda a primárne suroviny. Recyklácia je riešenie, ktoré nie je konečné. Jednoducho len premení odpad na surovinu, ktorá môže nahradiť primárne zdroje pri ďalšej výrobe. Recyklovať sa však odpad nedá donekonečna. V súčasnosti vieme na svete spracovať recykláciou len približne 30% všetkých odpadov. Ale čo s tým zvyškom? Odpoveď nám ponúka opäť cirkulárna ekonomika, ktorá sa nesnaží riešiť len vzniknutý problém s odpadom, ale práve mu predchádzať. Ako u doktora, nelieči symptómy ale príčinu. V porovnaní s lineárnym modelom, ktorý je založený na rýchlej spotrebe a vysokej produkcii odpadu, cirkulárny model je nastavený na využívanie hlavne obnoviteľných zdrojov. Preto ho voláme aj regeneratívny.
Ako veľmi sme na Slovensku „zavalení“ odpadom? Vidno tu už aspoň aj nejaký pozitívny posun, napr. pri jeho separovaní?
Priemerný Slovák v roku 2019 vyhodil do odpadových nádob rekordných 435 kg odpadu. Ročne sa na Slovensku vyprodukuje približne 2,4 mil. ton odpadu. Za ostatných desať rokov došlo k nárastu o viac ako 30 %. Jednoducho povedané - nakupujeme a vyhadzujeme, máme sa skrátka dobre. A hoci sme stále pod priemerom EÚ, našich európskych susedov sa snažíme v tejto disciplíne rýchlo dobehnúť. Našťastie však každým rokom stúpa aj miera triedenia a recyklácie. Vďačíme za to aj rozširovaniu myšlienkového hnutia zero waste. To poukazuje na to, aby sme sa vyhli nákupom vlastne budúcich odpadov. Jednoznačne pomáha budovať kultúru myslenia v smere ochrany životného prostredia.
Súčasťou vašej práce je aj analýza komunálneho odpadu produkovaného firmami a inštitúciami, ktorým poskytujete poradenstvo. Znamená to, že si niekedy musíte, takpovediac, vyhrnúť rukávy a pozrieť sa na odpad?
Presne tak, doslova sa musíme pohrabať v odpadoch, odkryť anonymitu a takto preukázať realitu. Je to jeden z účinných a priamych nástrojov na komunikáciu a zber dát. To, čo viete zmerať, viete aj zmeniť. Inak je to poväčšine len filozofická otázka.
Čo bolo vo vašom prípade impulzom, vďaka ktorému ste sa rozhodli venovať svoj život environmentálnemu poradenstvu, ktoré súvisí práve s odpadom?
Mám to šťastie, že som celý život venovala ochrane životného prostredia na rôznych úrovniach. Keď sa ma ako štvorročnej pýtali, čím chcem byť, odpoveď bola jediná, a to „vegetariánka“. Lebo v tej chvíli som nevedela lepšie zhmotniť potrebu pomáhať prírode. Vyštudovala som environmentálne inžinierstvo, prvá práca po vysokej škole viedla k odpadom. Môj osud sa píše sám, odpady sú dôsledkom ľudskej aktivity a dosah tejto aktivity cíti celá planéta. Voľba je preto jasná. Našla som sa v práci, ktorou môžem pomáhať nastavovať systém, založený na prevencii vzniku odpadu jeho opätovným využívaním a implementovať tak princípy cirkulárnej ekonomiky.
Čo by ste poradili tým z nás, ktorí chcú na sebe pracovať a prispieť svojím dielikom k zlepšeniu situácie?
Podporujte lokálne výrobky a služby, nakupujte produkty s dlhou životnosťou a začnite odmietať jednorazové produkty. Ide o spôsob života, kde sa snažíte obmedzovať produkciu odpadu v domácnosti. Samozrejme, to zahŕňa aj jeho správne triedenie, aby mohol byť odpad zrecyklovaný - a v prípade bioodpadu skompostovaný. Pri nákupoch sa zaujímajte o pôvod produktov, dožadujte sa informácií. Dajte si pozor na klamlivé reklamy, dôverujte firmám a výrobcom, ktorí transparentne komunikujú so svojimi zákazníkmi, neskrývajú sa za zelené riešenia, ale využívajú riadne certifikačné systémy. Buďte aktívnymi občanmi. Podporte organizácie, ktoré sa venujú rôznym spoločenským témam. Ak nemôžete byť aktívni napriamo, dajte im svoju podporu.
Znamená to, že toto je spôsob, ako sa dá dopracovať k bezodpadovému spôsobu života, o ktorom v ostatnom čase počuť čoraz častejšie?
Ideálny stav neexistuje. Aj samotná cesta je však cieľ. Som presvedčená, že v tomto momente je kľúčová tzv. dobrovoľná skromnosť, pri ktorej obmedzujeme spotrebu všetkého na takú mieru, ktorú naozaj potrebujeme. Je treba sa naučiť vyberať produkty vedome tak, že ich v skutočnosti potrebujeme a hľadať alternatívy, ktoré majú dlhú životnosť, sú opraviteľné a na konci životného cyklu schopné premeny na druhotnú surovinu. To znamená, že vlastne budeme odmietať všetko, čo v skutočnosti nepotrebujeme. A použijeme všetko, čo sa znovu použiť dá.
Je podľa vás vôbec možné, aby sme aj ako jednotlivci svojím správaním, návykmi a hlasom dokázali prispieť k urýchleniu zmien v celej spoločnosti?
Verím tomu, že áno. Keď nie je dopyt, nebude ani ponuka. Každý hlas vytvára dopyt. Zmena začína u jednotlivca a šíri sa celou spoločnosťou. Aj na úradoch a ministerstvách sedia ľudia, vo firmách sedia a pracujú ľudia. Zmena k horšiemu alebo k lepšiemu stojí a padá iba na nás. Nie na systéme ako takom, lebo systém tvoríme my. A na túto otázku sa dá pozrieť aj opačne. Môžeme vytvoriť akékoľvek zmeny na úrovni štátu alebo výrobcov, ak však nebudeme mať ako spoločnosť túto kultúru sami v sebe, zmeny sa neuskutočnia a odpady nám budú len rásť.
V čom vidíte osobne prínos takých iniciatív, akým je aj nové enviro ocenenie Atlas, v ktorom ste zasadli do hodnotiacej poroty?
Čím viac a častejšie budeme oceňovať a vyzdvihovať prácu zameranú na ochranu životného prostredia, tým silnejší bude odkaz o dôležitosti tohto prístupu. Je potrebné z toho spraviť tému, je potrebné, aby sa ochrana životného prostredia stala súčasťou našej DNA. Preto má aj táto iniciatíva Nadácie VÚB veľký zmysel.
Ako sa pozeráte svojimi očami do budúcnosti, na to, čo nás čaká v najbližších rokoch?
Čaká nás veľa, veľa práce. Je ľahké napísať veci od stola, ale realizácia je niečo úplne iné. Je potrebné porozumieť systému, zbierať dáta, vyhodnocovať ich a následne nájsť najlepší variant, ktorý sa bude dať zrealizovať. Doteraz boli odpady podhodnotené a my im musíme dať cenu, musíme dať cenu životnému prostrediu. Lebo životné prostredie sme my sami! Odpady sa nestratia, nezmiznú, neexistuje miesto, kde by sme ich skryli. Preto je táto téma témou každého z nás a aj našich každodenných životov. Zhrniem to tak, že nás čaká veľa práce na systéme, spoločnosti a aj samých sebe. Takže poďme spoločne do toho! :-)
Oceníme tých, ktorí idú príkladom
Nadácia VÚB otvorila pre zelené organizácie, jednotlivcov, iniciatívy, školy, obce aj firmy prvý ročník enviro ceny Atlas. Ide o dlhodobý formát oceňovania, ktorý je svojím komplexným záberom na Slovensku unikátny. Ekologické projekty realizované v roku 2020, ktoré mohla nominovať aj verejnosť, posudzuje nezávislá porota top odborníkov z rôznych oblastí ochrany životného prostredia. Slávnostné udeľovanie cien v šiestich kategóriách, zameraných na ochranu biodiverzity, záchranu klímy, environmentálne vzdelávanie, ekologické startupy, zelenú ekonomiku a tiež projekty miestnych samospráv, sa bude konať 22. apríla, symbolicky na Deň Zeme. Štyria víťazi z neziskového a startup sektora získajú granty pre svoj ďalší rozvoj v celkovej výške 40-tisíc eur.
Zdroj foto: Michal Csader