Za 100 dní vojny klienti VÚB darovali vyše 100-tisíc eur, pomoc je však stále potrebná

Od vypuknutia vojny na Ukrajine uplynulo 100 dní a za ten čas sa ukázalo, ako dokáže tento najhorší vojnový konflikt od 2. svetovej vojny ľudí rozdeľovať a práve naopak – aj spájať. Jednota a solidarita, ktorá sa vo februári spustila takmer na celom svete, prekonala všetky hranice. Len samotní klienti VÚB banky prostredníctvom bankomatov či priamych platieb pomohli utečencom z Ukrajiny sumou presahujúcou 100-tisíc eur.

Prostriedky smerovali organizácii Človek v ohrození, ktorá ľuďom utekajúcim pre vojnou pomáha od samotného začiatku a to priamo na slovensko- ukrajinských hraniciach alebo aj na území Ukrajiny, kde našli útočisko najčastejšie ženy a deti.

„Dary sme využili na poskytnutie zázemia, vykurovaných stanov, teplých nápojov a jedla, zabezpečenie chemických záchodov, ale aj ubytovania a rozvozu dobrovoľníkov pomáhajúcich na hraniciach. Človek v ohrození v spolupráci so združením zameraným na psychologické poradenstvo IPčko poskytoval aj krízovú intervenciu. Starostlivosť o ľudí utekajúcich pred vojnou sa presúvala do hotspotov vo väčších mestách a do centier pomoci. Dnes pôsobíme v centrách v 3 krajoch a 6 mestách, pomoc rozširujeme postupne aj do ďalších lokalít,“ vysvetľuje Kristína Jediná, koordinátorka fundraisingu a komunikácie v organizácii Človek v ohrození.

Do oblasti Zakarpatia, kde je relatívne bezpečie, ušlo okolo 400-tisíc Ukrajiniek a Ukrajincov z celej krajiny. Malé obce sa neúmerne rozrástli a kapacitne nevedia pokrývať ubytovanie aj stravu pre svojich krajanov na úteku.

„Naši kolegovia v teréne sú v kontakte s tamojšími kolektívnymi centrami pomoci a pýtajú sa, čo potrebujú. Takto sme aktuálne poskytli už viac ako 200 ton humanitárnej pomoci. Dodávame potrebné potraviny, matrace, deky, posteľnú bielizeň, hygienické potreby, kuchynské vybavenie, priemyselné práčky a sušičky, elektrické generátory ale aj zdravotnícky materiál,“ hovorí Kristína Jediná.

Treba riešiť dlhodobé problémy, pomoc je stále mimoriadne potrebná

Od začiatku vojny uplynuli tri mesiace a jej ukončenie v blízkej budúcnosti sa nejaví ako veľmi reálne. Ukázalo sa, že tak ako mimoriadne sa k utečeneckej kríze Slovensko postavilo vo februári, tak rovnako mimoriadne treba v tomto odhodlaní pokračovať.

„Intenzita, s akou väčšina Sloveniek a Slovákov spolu s firmami a ďalšími dobrovoľníkmi pomáhala, bola ohromujúca. Ale ako na to už vopred upozorňovali odborníci, každá takáto pomoc a solidarita postupne slabne, no paradoxne deje sa to vtedy, keď ju treba ešte viac. Preto som veľmi rada, že naši klienti dokázali pomáhať kontinuálne, aj keď sa utečenecká téma na prvý pohľad trocha vytratila z verejného priestoru. Spolu s Nadáciou VÚB a Človekom v ohrození teraz hľadáme možnosti, ako riešiť ďalšie výzvy, ktoré táto situácia prináša a ako ju pomôžeme Ukrajincom na Slovensku alebo tým za hranicou zvládnuť,“ hovorí Martina Hrivnáková, riaditeľka odboru Korporátna a marketingová komunikácia vo VÚB.

Neustála pomoc je tak stále dôležitá, no treba sa zamerať na dlhodobé problémy. Tie padajú aj na plecia samospráv, ktorým VÚB banka už od začiatku ponúka možnosť bezplatne zbierať finančné dary cez transparentné účty a aspoň takto sa už desiatkam miest a obcí trocha zjednodušila situácia.

Najdôležitejšie je bývanie a psychosociálna podpora

Zásadnou úlohou je to, aby sa ľudia na úteku v cudzej krajine mali na koho obrátiť o pomoc a nezostali sami. V spolupráci so samosprávami Človek v ohrození poskytuje prichádzajúcim sociálnu podporu, ako je pomoc so zamestnávaním, vzdelávaním, komunikáciou s lekármi či úradmi, ale aj s pomocou s inými osobnými problémami. V ubytovacích zariadeniach na Slovensku vytvárajú detské kútiky, ktoré deťom prinášajú pocit bezpečia a zároveň sa v nich môžu odreagovať. Pre tých, ktorí sa rozhodli zostať na Slovensku, vznikol nový inkluzívny program.

Konflikt spôsobuje dlhotrvajúce problémy, mnohí sa nemajú kam vrátiť a provizórne ubytovanie v školách či kultúrnych budovách nevyhovuje. Kým na začiatku sa všetci sústredili na posilnenie kapacít kolektívnych centier, aby vnútorne vysídlení ľudia mohli žiť v dôstojných podmienkach, aktuálne sa zameriavajú najmä na riešenie otázok zabezpečenia dlhodobejšieho bývania.

„Dôležitá je dôstojnosť, bezpečnosť a súkromie samotných ľudí. Okrem samotného bývania si pre život potrebujú zabezpečiť nové zamestnanie, škôlky alebo školy pre deti či lekárov. Potrebná a dôležitá je psychosociálna podpora, aby nezostali na problémy sami,“ dodáva Kristína Jediná.