Martin Hubinský: Rok 2026 bude pre agropodnikateľov rozhodujúci

Rok 2026 vstupuje do poľnohospodárstva ako rok kumulovaných tlakov. Agropodnikatelia čelia súbežne domácim fiškálnym opatreniam, zmenám v európskej agrárnej politike aj globálnym obchodným dohodám. Kým dohoda MERCOSUR a zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ (SPP) predstavujú strategickú výzvu v strednodobom horizonte, konsolidácia verejných financií má bezprostredný dopad na každodenné fungovanie agropodnikov.

Konsolidácia verejných financií je dnes dominantnou témou hospodárskej politiky. Ako konkrétne sa dotýka agropodnikateľov?

Konsolidácia sa agropodnikateľov nedotýka jedným izolovaným opatrením, ale kombináciou viacerých faktorov, ktoré sa kumulujú. Najciteľnejší je rast ceny práce – už dnes vidíme tlak na mzdy, odvody aj súvisiace náklady, pričom poľnohospodárstvo je stále sektor s vysokým podielom manuálnej práce.

Zároveň sa zužuje fiškálny priestor štátu. To v praxi znamená obmedzenejšie národné podpory, prísnejšie nastavené schémy pomoci a vyššie nároky na spolufinancovanie investičných projektov zo strany samotných podnikov. Pre mnohé farmy a potravinárske podniky to predstavuje priamy tlak na likviditu.

Čo to znamená pre investície v sektore?

Vidíme veľmi jasný trend odkladania investícií. Podnikatelia sú opatrnejší, pretože nevedia presne odhadnúť budúce náklady a dostupnosť podpory. Paradoxom je, že práve v čase rastúcej globálnej konkurencie, keď sektor potrebuje investovať do modernizácie, automatizácie a zvyšovania efektivity, má na to objektívne menej priestoru.

Konsolidácia teda nepôsobí len cez čísla v rozpočte, ale aj psychologicky – zvyšuje neistotu, znižuje ochotu riskovať a spomaľuje rozhodovanie.

Ktoré skupiny agropodnikateľov sú najzraniteľnejšie?

Najviac zasiahnuté sú podniky s vysokým podielom mzdových nákladov, najmä v živočíšnej výrobe a potravinárstve. Rast nákladov sa tam nedá jednoducho preniesť do cien, pretože trh je veľmi citlivý.

Zároveň ide často o podniky, ktoré už dnes fungujú s nízkymi maržami a majú obmedzený priestor na tvorbu rezerv. Práve tu sa konsolidácia môže prejaviť najtvrdšie.

Ako zapadá konsolidácia do širšieho hospodárskeho kontextu EÚ?

Konsolidácia nie je len slovenský problém. Prebieha v celej Európskej únii v dôsledku vysokého zadlženia, starnutia populácie a rastúcich výdavkov na bezpečnosť. To má priamy vplyv aj na budúcu podobu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2028.

Už dnes vieme, že sa diskutuje o znižovaní jej rozpočtu, pričom prvé návrhy hovorili až o približne 20-percentnom poklese podpory. To by pre sektor znamenalo zásadnú zmenu podmienok.

Znižovanie rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ vyvolalo protesty potravinárov v Bruseli koncom minulého roka. Ďalšie januárové protesty v Štrasburgu pred Európskym parlamentom sa zase týkali dohody MERCOSUR. Prečo vyvoláva v agrosektore taký odpor?

Dohoda MERCOSUR vytvára obrovskú zónu voľného obchodu medzi EÚ a krajinami Južnej Ameriky. Z pohľadu poľnohospodárov je problém v rozdielnych výrobných štandardoch. Európski producenti musia dodržiavať prísne environmentálne, hygienické a welfare pravidlá, ktoré zvyšujú výrobné náklady.

V krajinách MERCOSUR (pozn. Brazília, Argentína, Uruguaj a Paraguaj)  sú tieto pravidlá výrazne miernejšie, čo im umožňuje produkovať lacnejšie. Po otvorení trhu tak vzniká konkurenčný tlak, ktorému mnohí európski poľnohospodári nedokážu cenovo čeliť.

Akí výrobcovia v agrosektore sú najviac ohrození?

Najväčšie obavy panujú v oblasti hovädzieho mäsa, hydiny a cukru. Argentína patrí medzi najväčších producentov hovädzieho mäsa na svete a jej exportný potenciál je obrovský. Podobne silné postavenie majú krajiny MERCOSUR v produkcii cukru.

Na Slovensku sú najcitlivejší hydinári a cukrovarníci. V krátkodobom horizonte neočakávame dramatické dopady, no v dlhšom období môže zvýšený dovoz tlačiť ceny nadol.

Prečo má napriek tomu dohoda silnú podporu v EÚ?

Pretože je mimoriadne výhodná pre priemysel, najmä automobilový a strojársky. Otvára nové trhy, diverzifikuje exporty a znižuje závislosť od USA a Číny.

Na Slovensku tvorí automobilový priemysel viac ako 10 % HDP a približne 40 % exportu. Pre porovnanie – agropotravinárstvo má podiel na HDP okolo 3 – 4 % a dlhodobo negatívnu obchodnú bilanciu, ktorá presahuje 2,5 miliardy eur ročne.

Z makroekonomického pohľadu preto prevažujú pozitíva, no strategický význam potravinovej bezpečnosti nemožno ignorovať.

Ak sa však na tieto dve témy pozrieme spolu, vytvárajú pre agropodnikateľov nebezpečnú kombináciu. MERCOSUR zvyšuje externý tlak na ceny, konsolidácia zvyšuje interné náklady výroby. Práve tento súbeh je najväčším rizikom pre konkurencieschopnosť sektora.

Aká je úloha banky v tomto prostredí?

Bankový sektor na Slovensku financuje agropotravinárstvo sumou zhruba dve miliardy eur ročne, čo je takmer dvojnásobne viac než dostávajú ročne agropodnikatelia od štátu a EÚ.

VÚB banka je prirodzene zainteresovaná na tom, aby bol agropotravinársky sektor stabilný a konkurencieschopný. Spolupracujeme s každým tretím agropodnikateľom na Slovensku. Našou úlohou je pomáhať podnikom financovať modernizáciu, automatizáciu a technologické zmeny, ktoré znižujú náklady a zvyšujú efektivitu. Vidíme, že budúcnosť sektora je v investíciách do technológií, presného poľnohospodárstva a efektívnejších výrobných procesov. Práve tu môže bankový sektor zohrávať aktívnu rolu – nielen ako financujúci partner, ale aj ako poradca pri nastavovaní investičných stratégií.

Práve tento rok 2026 bude pre agropodnikateľov rokom zásadných rozhodnutí. Konsolidácia zasiahne sektor okamžite, MERCOSUR prinesie strategické výzvy v strednodobom horizonte. Kľúčové bude, ako rýchlo sa dokáže sektor prispôsobiť – a ako efektívne dokáže využiť investície na posilnenie svojej konkurencieschopnosti.