DRUŽSTVO SOKOLCE

Agropodniky môžu zmysluplne existovať, len ak rozvíjajú všetky zložky výroby.

POZNAJÚ NÁŠ BIZNIS DO DETAILU

Príbeh Poľnohospodárskeho družstva Sokolce, tradičnej slovenskej farmy v rukách niekoľkých rodín, je výnimočný. Pevné odhodlanie manažérov a snaha budovať farmu s výhľadom na desiatky rokov umožňujú vzpierať sa negatívny trendom v odvetví a niekoľko rokov dokonca udržovať ziskovosť. Sústredenie sa na detaily a výber partnerov, ktorí detaily ich odvetvia poznajú, ich priviedli medzi najväčšie agropodniky Slovenska.

Jeden z najvplyvnejších majiteľov a hlava PD Sokolce – predseda predstavenstva Peter Lelkeš, je prirodzenou autoritou v sektore. Desiatky rokov radí začínajúcim farmárom aj ostrieľaným gazdom, ktorí v poľnohospodárstve vytrvali desaťročia. Jeho názorov sa občas dožadujú aj politici či starostovia. Aktivizuje odvetvie, aby vedelo zdravo lobovať a najmä využívalo zdravý sedliacky rozum. Peter Lelkeš buduje spolu s tuctom priateľov – spolumajiteľov, poctivú slovenskú farmu, ktorá chce a vie prežiť do ďalšieho storočia. Možno preto konajú v Sokolciach vždy tak trochu po svojom.

ZÁSADNE PROTI PRÚDU

Preto sa v Sokolciach pred rokom 2000 nestalo to, čo skoro na celom Slovensku – hromadný rozpad družstva na menšie celky a následný krach minimálne časti výroby. PD Sokolce naopak rástlo, rozširovalo výmeru obrábanej pôdy. Dnes sa stará o 7-tisíc hektárov na území 17 obcí, čím boduje aj v rebríčku najväčších agropodnikov na Slovensku, kde obsadzuje TOP priečky.
Podobne v PD Sokolce odignorovali všeobecný trend sektoru špecializovať sa postupne len na jednu časť poľnohospodárstva, najčastejšie rastlinnú výrobu, prípadne len na niektoré vybrané komodity.
Zväčša na tie, ktoré v posledných rokoch priťahovali najviac dotačných či trhových peňazí. V Sokolciach však naďalej pestujú obilie, jačmeň, kukuricu, ale súčasne chovajú aj 13-tisíc kusov zvierat – ošípané, dobytok, ovce. Tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby sú zhruba 50 : 50.
P. Lelkeš je, podľa vlastných slov, stará škola. Verí, že agropodniky môžu zmysluplne dlhodobo existovať, len ak rozvíjajú rozvíjajú všetky zložky poľnohospodárskej výroby. Z rastlinnej výroby totiž podnik získava okrem kvalitného obilia pre ľudí aj to menej kvalitné vhodné na krmivá či slamu na podstieľku pod zvieratá. Zvieratá zasa produkujú potrebný – nenahraditeľný hnoj len sčasti zameniteľným náhradami z laboratórií. Jednotlivé zložky na farmách podľa P. Lelkeša bez vzájomného prepojenia strácajú zmysel a z dlhodobého hľadiska vyčerpávajú prírodné zdroje.

NÁPADY, KTORÉ ROBIA MENO

Okrem klasických poľnohospodárskych produktov (obilia, mäsa, mlieka) produkujú v PD Sokolce aj múku. Zo starého skladu pred 21 rokmi vyrobili mlyn, P. Lelkeš vysvetľuje, že to bolo skôr intuitívne rozhodnutie. „Snažili sme sa okrem základných poľnohospodárskych surovín produkovať niečo s presahom do potravinárstva, niečo s pridanou hodnotu. Preto sme úsilie venovali spoznaniu detailov produkcie špeciálnych odrôd pšenice, najmä prapšenice špaldy a jej spracovania,” vysvetlil P. Lelkeš. Ako neporovnateľne menší producent v porovnaní s veľkými mlynárskymi firmami na Slovensku totiž vedeli, že musia nájsť niečo špecifické.

„A po zistení jej výživových a zdravotných benefitov sme sa rozhodli produkovať najmä špaldovú múku. Tento rok už z tejto múky rozbiehame výrobu cestovín,“ doplnil Peter Lelkeš.

Samozrejme, hľadať odbyt pre múku je niečo iné, ako predávať vagóny obilia. Ale aj nástrahy obchodu v PD Sokolce zvládli, pretože najprv spoznali detaily. Špalda je totiž iná ako bežná pšenica, obilie treba odvločkovať. A to je zložité a pracné, veľké mlyny na to nemajú technológie ani trpezlivosť, čo otvára ideálnu príležitosť pre menšie mlyny. Dnes už PD Sokolce zásobujú svojou špaldovou múkou jeden z najväčších obchodných reťazcov, všetky stredne veľké spoločnosti zamerané na produkciu zdravých potravín a dokonca predávajú aj priamo, cez vlastný e-shop.

PRI VÝROBE ŠPALDOVEJ MÚKY NEPOUŽÍVAME ŽIADNE LACNEJŠIE NÁHRADY A PRÍMESI. GARANTUJEME, ŽE IDE O 100 % ŠPALDOVÚ MÚKU.

DOKÁZALI PRITIAHNUŤ MLADÝCH

V Sokolovciach odolávajú aj všeobecnému problému poľnohospodárskych podnikov: starnutiu zamestnancov a nezáujmu mladej generácie. Pritiahnuť mladých ľudí do odvetvia, kde sú najnižšie mzdy, veľký podiel fyzickej práce a limitované možnosti pre technológie, je problém. V Sokolciach ho však prekonali.

Po otcoch nastupujú synovia. P. Lelkeš je zástupca tretej a jeho syn už štvrtá generácia rodiny, ktorá sa celoživotne venuje obrábaniu pôdy v regióne pri Veľkom Mederi na juhu Slovenska. „Snažíme sa neustále inovovať či techniku, alebo technologické postupy, aby sme boli atrakívni aj pre ľudí do 30, ktorí nemajú vlastnícky podiel. Nie je to ľahké, keď ste len niekoľko desiatok kilometrov od hlavného mesta ponúkajúceho nespočetné množstvo príležitostí, realizovať sa rýchlejšie a štedrejšie,“ zdôrazňuje farmár P. Lelkeš. Podľa manažéra vzdorujú tomu trendu aj vďaka svojim dlhodobým finančným či obchodným partnerom, ktorý poznajú ich biznis do detailov.
Obnova poľnohospodárskych strojov patrila posledné roky medzi investičné priority a zmena kvality obrábacích strojov celkom určite prispela k skutočnosti, že priemerný vek zamestnancov je dnes len 42 rokov.

PODNIK VEDIEME TAK, AKOBY BOL SÚČASŤOU DOMÁCNOSTI. NAKONIEC, AJ JE – FARMU VEDIE NIEKOĽKO RODÍN.

vysvetlil P. Lelkeš.

NAŠE POTREBY MUSIA DO
DETAILOV POZNAŤ AJ NAŠI
PARTNERI

Úspech a posledné roky slušný zisk produkuje PD Sokolce aj vďaka dobrým partnerom, finančným či obchodným. Napríklad v oblasti financií pracujeme len s dlhodobými partnermi, ktorí rozumejú odvetviu.

Agrosektor má príliš veľa osobitostí. ak by ich naši partneri nepoznali do detailov, nedokázali by sme ani prežiť, nieto ešte zdokonaľovať farmu.

Okrem veľkých politík – hospodárskej či dotačnej, totiž výsledok poľnohospodárskych podnikov ovplyvňuje nevyspytateľné počasie. Súčasne ide o oblasť vysoko senzitívnu na ceny.
Takmer žiadnemu inému odvetviu neskáču ceny tak rýchlo a pestro. Vtedy je ideálne mať partnera, ktorý sa nebojí spoznať detaily a nuansy konkrétneho podnikania.

VÚB BANKA JE PRE NÁS JEDNOZNAČNE JEDNÝM Z TAKÝCHTO PARTNEROV. DOKÁZALI NÁS PODRŽAŤ AJ V ROKU EXTRÉMNYCH ZÁPLAV, KEĎ SME PRIŠLI O TRETINU ÚRODY ALEBO PRI INÝCH VÝPADKOCH FINANČNÝCH TOKOV, KTORÉ NIE SÚ V POĽNOHOSPODÁRSTVE VÝNIMOČNÉ. Z HĽADISKA INVESTÍCIÍ VEDIA FLEXIBILNE PONÚKNUŤ TAKÉ PODMIENKY FINANCOVANIA INVESTÍCIÍ AJ PREVÁDZKY, KTORÉ SÚ VÝHODNÉ A DOBRÉ,

zdôraznil P. Lelkeš.

VÚB Banka

BAVÍ NÁS GAZDOVAŤ
SPOLU

Na juhu Slovenska, len 60 kilometrov od Bratislavy, manažujú unikátny poľnohospodárky podnik POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE. Spoliehajú sa na tradičný model gazdovania, tvrdošijne a v rozpore s dianím v sektore pestujú všetky základné plodiny v kombinácii s chovom zvierat. Sú posledným veľkým čisto slovenským producentom kvalitného bravčového mäsa, vyrábajú nielen kvalitné mlieko, ale aj obilie. Upozornili na seba mlynom a špaldovou múkou a dlhodobo dobre hospodária v čiernych číslach. O podnikaní v agrosektore a význame strategických overených biznis partnerov sme sa rozprávali s predsedom Predstavenstva PD Sokolce Ing. Petrom Lelkešom.

Prečítajte si celý rozhovor s Petrom Lelkešom, riaditeľom PD Sokolce. >

Ste klasické družstvo, ale často sa hovorí najmä o vašom mlyne. Bolo podnikateľsky rozumné zamiešať sa do remesla mlynárom?

Išlo o intuitívne rozhodnutie, ale dodnes ho neľutujeme. Výroba a spracovanie múky v mlyne PD Sokolce je približne 21-ročný príbeh. Rozširovali sme produkciu obilia o hľadali pridanú hodnotu v štruktúre našich finálnych výrobkov, rozhodli sme sa pre mlynskú výrobu. Na dvore sme mali nevyužitú sýpku a našli sme aj niekoľkých “ochotníkov“ z ktorých sme cez konzultácie a stáže kde-kade vychovali odborníkov. Jeden z týchto ľudí - Oto Farkas sa osvedčil, dodnes je v mlyne šéfom. Počas tých viackrát potvrdil odbornú zdatnosť a vytrvalosť, aj vďaka nemu mlyn dosiahol súčasnú úroveň.

Takže ste aj mlynármi?

No len z časti. Mlyn predstavuje len 5 % z našej výroby a tržieb, ale prináša presne očakávanú pridanú hodnotu. Z časti lepšie zhodnocujeme čo vyprodukujeme, kvalitné obilie spracúvame na finálny produkt pre spotrebiteľa. A práve mlyn upozorňuje na nás, dotvára image. (Smiech) ...Aj vy začínate otázkami o mlyne a nie o tom, že patríme medzi TOP najväčšie podniky z pohľadu rozlohy obrábanej pôdy na Slovensku.

Ako ste sa vyrovnali s konkurenciou?

Nechceme a nemôžeme konkurovať veľkým mlynom. Vieme, že objemom a cenou veľkoproducentov neporazíme, sme družstvo. Preto sme potrebovali špecialitu. Pred niekoľkými rokmi sme začali pestovať prapšenicu špaldu, ktorá má úžasné výživové a zdravotné hodnoty. Tento druh pšenice má vločkovú ochranu, zrno nepotrebuje chemické ošetrenia. Je však náročná na spracovanie, obilie sa musí odvločkovať. To je pre veľké mlyny nerentabilná a náročné. Ideálny program pre malý mlyn.

Zvládli ste popri biznise s obilím zabezpečenie odbytu pre múku?

Múku dodávame stredne veľkým pekárňam či obchodom, ktoré sa špecializujú na zdravé potraviny. Predávame aj cez jeden z veľkých obchodných reťazcov a máme vlastný e-shop pre bežného spotrebiteľa. Ten sme rozbehli potom, ako sme rozšírili produkciu o kvalitné múčne zmesi zo špaldy, vhodné na výrobu chleba a pečiva pre gurmánov. Aktuálne vyrábame 7 druhov špaldovej múky pre slovenský trh a špaldová múka predstavuje 65% produkcie mlyna.

Obilie, múka... začnete piecť chleba?

To sa zatiaľ nechystáme, ale chceme prežiť, preto musíme hľadať aj ďalšie nové možnosti vo výrobe a súčasne nepretržite v zdravom tempe investovať do inovovania klasickej výroby. Preto rozbiehame výrobu špaldových cestovín, už priviezli nový cestovinársky stroj. Ide o investíciu v hodnote približne 100 tisíc eur.

Môžeme očakávať váš prienik aj do ďalších oblastí potravinárstva?

V prvom rade chcem zdôrazniť, že sme klasické družstvo, veľkogazdovia. Absolútnu väčšinu - 85 percent tržieb, tvorí základná poľnohospodárka produkcia. Obrábame skoro sedem tisíc hektárov pôdy, a chováme viac ako 12-tisíc zvierat. Ošípané aj hovädzí dobytok.

Aké priority presadzujete pri rozhodovaní o investíciách?

Snažíme sa financovať najmä zlepšenia technológií a strojov. Aby sme dokázali toľko pôdy v katastroch 17 obcí včas a poriadne obrábať potrebujeme kvalitné a výkonné stroje. Preto investície smerujú dlhodobo do strojového parku, jeho modernizácia prináša podniku tri efekty. V prvom rade zvyšujeme výkon a zlepšujeme ekonomické parametre, znižujeme náklady - laicky povedané máme rýchlejšie zorané s menšou spotrebou nafty. Druhým motívom je zvyšovanie bezpečnosti a stretím udržovanie popularity v očiach nových generácií.

Potrebujete riešiť popularitu u mladých?

Je kľúčové udržať si záujem v skupine 20 – 30 ročných. Naša výroba nie extra atraktívna, je „špinavá“ a náročná na podmienky, najmenej 10 mesiacov v roku pracujete pod holým nebom, mimo pohodlia kancelárií. Skúste dnes chodiť po školách a presviedčajte mladých, aby sa stali traktoristami alebo finančným či marketingovým riaditeľmi v poľnohospodárskom družstve (smiech).

Robiť traktoristu nepatrí medzi časté súčasné sny...

Mladí prirodzene uprednostňujú úspešné a moderné firmy. Preto treba inovatívnosť riešiť aj v tak tradičnom sektore, v ako pôsobíme my. Ak máte najmodernejšie traktory, ktoré sú „mercedesom“ vo svojej kategórii stanete sa zaujímavejší aj pre ľudí pod 30. Zamestnávame 200 ľudí, vekový priemer zamestnancov je 40 rokov. To nie je bežné v družstvách a už vôbec nie v širšom okruhu hlavého mesta, kde je veľa iných výnosnejších aj atraktívnejších konkurujúcich odvetví. Som hrdý, že u nás je to inak.

Družstvo je v rukách viacerých rodín, kto má posledné, rozhodujúce slovo v radení?

Väčšina majetku je v rukách niekoľkých rodín, každá jedna má zastúpenie aj vo vedení firmy. Sme tu my, 50 – 60 roční a časť zodpovednosti už preberajú naši synovia, generácia 20 či 30-ročných mladých ľudí. Som veľmi rád, že sa nám darí presviedčať synov, aby zostali žiť na Žitnom ostrove. Vedia jazyky, majú skúsenosti a môžu skúšať niečo oveľa výnosnejšie niekde v Belgicku, Británii, alebo aspoň v Bratislave. Ale prijali výzvu, nájsť uspokojivú sebarealizáciu tu v Sokolciach a okolitých dedinách. Je výborné, že predstavu kvalitného života stotožnili s rodiskom.

Viete sa toľkí vlastníci dohodnúť, ako a kam smerovať?

Myslím, že áno. Funguje prirodzený rešpekt a autorita. Je to ako v manželstve, nie každý deň je ružový, ale máme spoločnú víziu, plány. Páči sa nám, že gazdujeme spolu. Vieme si dohodnúť cestu a základné ciele, dodržujem pravidlo si navzájom neklamať a snažíme sa vo všetkých udržať pokoru. Ja pracujem v PD Sokolce od roku 1983, môj otec tu pracoval viac ako 30 rokov, dnes zasa naberá skúsenosti môj syn.

Podľa čoho si v PD Sokolce vyberáte biznis partnerov?

Snažíme sa o dlhodobé partnerstvá a vyberať si obchodných a finančných partnerov, ktorí dobre rozumejú odvetviu. Je ideálne, keď ide o ľudí a inštitúcie chápajúce špecifiká. Poľnohospodárstvo ich má neskutočne veľa. Okrem aktuálnej politickej hospodárskej a dotačnej politiky, je treba zohľadňovať výrobnú a predajnú situáciu. Ceny, kvalita aj odbyt poľnohospodárskych komodít podliehajú totálnej sezónnosti a sú hypersenzitívne na rôzne súvislosti.

Ste zaujímavý partner pri toľkých rizikách napríklad pre finančný sektor?

Práve preto sme zaujímavý, dostupnosť peňazí určuje nielen náš výsledok teda zisk aj podstatu existencie. Bankoví, teda finanční partneri v našom sektore sú jedným z troch pilierov pre úspech. Oneskorenie či dlhšie schvaľovanie dotácií je bežné, vtedy je potrebné dočasne financovať firmu z cudzích zdrojov. Využívame rôzne finančné nástroje - kontokorentné aj investičné úvery, tovarové záložné listy a podobne. Ročne využívame bankové úvery v objeme približne do 10 % hodnoty z majetku na prevádzkové a investičné potreby.

Čo si ceníte na tomto partnerstve?

Jednoznačne spoľahlivosť a flexibilitu. Vďaka týmto charakteristikám partnerov rozkladáme rizika, znižujeme a eliminujeme zraniteľnosť. V poľnohospodárstve sme totálne závislý na počasí. Celú sezónu môže byť všetko ideálne a stačí jedna búrka, alebo zničujúce sucho a dôjde k zásadnému prepadu produkcie. Určité obdobie treba prekryť cudzími zdrojmi. Vtedy sa ukáže kvalita spolupráce.

Chodíte s bankárom na obedy?

Určite, počas roka možno častejšie ako s manželkou (smiech). Máme už osobný vzťah, stretnutia niekoľkokrát do roka majú takmer priateľskú atmosféru. Je dôležité sa poznať, pochopiť. Potom nachádzame rýchlejšie spoločnú reč pri financovaní investície, dokážeme flexibilne upravovať spoluprácu. A následne máme my pocit, že máme výhodné a spoľahlivé podmienky financovania a banka zasa vidí dobrého dlhodobého klienta.

Kedy vás takéto partnerstvá naozaj podržali?

V agrosektore nikdy nie sú dva roky po sebe rovnaké, každý je osobitný, iný... Pre nás bol problémový rok 2010, veľké záplavy zničili polovicu úroky aj veľkú časť tržieb, poistenie v našej branži takmer nefunguje. Jediný, kto vám v takej situácii môže pomôcť je bankár. Ak chápe determinanty odvetvia určite nájde riešenie aj pre takéto nepriaznivé situácie. Spolupracujem dlhodobo s dvoma bankovými domami.

Družstvá sa menia, mnohé sa špecializujú len na konkrétnu časť poľnohospodárskej produkcie. Prečo nie aj vy?

Poľnohospodárstvo je sústava, kde rastlinná a živočíšna výroba sú neoddeliteľné časti, navzájom sa potrebujú a len spoločne dosahujú výsledky. Na tom trvám. Má to logiku, je to ako puzzle. To, čo zozbierate z poľa a nezužitkujú ľudia je potrebné pri chove zvierat (menej kvalitné zrno, slama atď). A naopak zvieratá, ako vedľajší produkt vytvárajú hnoj, ktorý je nevyhnutný a nenahraditeľný pre kvalitu rastlín.

Časť agrofiriem však špecializáciou dosiahla rast ziskov. Netúžite rásť?

Rastieme, dôležité je však odhadnúť tempo, aby to platilo dlhodobo. Určite je možné utlmovať živočíšnu výrobu, prípadne siať či sadiť len to, čo má aktuálne dobré dotácie prípadne vysoké trhové ceny. Ale z dlhodobého hľadiska platí - čo dnes pôde či prírode ukradnete, berie deťom a vnukom a budete len zložito naprávať. To nie je fráza, ktorá v agrosektore platí násobne.

Takže pôjdete ďalej ako univerzálne družstvo?

Určite, kým vedieme družstvo my, naša generácia. A verím, že sme už o tom presvedčili aj tých mladších. Po rokoch máme dobre vybudované technológie, dosiahli sme určitú úroveň a kvalitu produkcie. Keď sme začali, mohli sme byť približne na úrovni 20% západoeurópskej produkcie, teraz sme na 95 percentách. Bol by nezmysel to narúšať kvôli módnosti či okamžitej výnosovosti konkrétne monokultúry či monoprodukcie.

Neuvažovali ste o spojení so zahraničným kapitálom?

Zatiaľ nie. Skôr sme dostali niekoľko dobrých ponúk družstvo predať, ale to sa v žiadnom prípade nechystáme. Z hľadiska rizík sme v horšej pozícii, ako tí, čo sa sústredili len na výsek z klasického poľnohospodárstva, ale verím, že sme lepšie pripravený prežiť.

Aká je vaša TOP priorita pre nasledujúce roky?

Aby súčasní vlastníci a ich rodiny vedeli z tohto podniku dlhodobo slušne žiť aj o niekoľko generácií. Aby ich to uživilo a súčasne dokázali pre krajinu produkovať základ pre zdravé potraviny. A mali z toho z toho takú radosť a pocit naplnenia ako ja a moja generácia. Dúfam, že dokážu aj po nás majetok zveľaďovať prirodzeným tempom a nepodľahnú pokušeniam vyšpičkovať potenciál rýchlo na maximum a vzdať sa podniku, keď budú mať pocit, že dosiahol najvyššiu trhovú hodnotu. Aby zostal v ľuďoch v našom podniku aj sektore vždy kus starých gazdov a vzťah k pôde.