Od kompostu po budúcnosť planéty - akcia v Novej Cvernovke dala inšpirácie pre život
Vedeli ste, aký je rozdiel medzi hnojivom a kompostom? A tušíte, prečo vlastne treba dávať kompost rastlinám? Má podľa vás orba pôdy vplyv na uvoľňovanie CO2 do ovzdušia a viete, prečo je kľúčové pre klímu zadržiavanie vody v pôde? Odpovede na tieto otázky sme spolu s ďalšími záujemcami o permakultúru dostali počas stretnutia v komunitnej záhrade Novej Cvernovky, ktoré sa konalo poslednú júlovú nedeľu.
02/08/2022
Kompostovanie sa stáva v ostatných rokoch aktivitou, ktorej sa nevenujú už len naši starí rodičia. A je to tak správne. Výroba domáceho kompostu má obrovské benefity nielen pre bohatšiu a zdravšiu úrodu, ale najmä pre celkové zvyšovanie kvality pôdy, čo má obrovský význam v boji proti klimatickým zmenám. Na podujatí Summer Session, ktoré usporiadala Nová Cvernovka v spolupráci s iniciatívou Klíma ťa potrebuje, sa o komposte nielen hovorilo, ale sa s ním aj prakticky narábalo. Sme radi, že aj takéto zelené aktivity sa dejú počas série podujatí Leto pod Palmou, ktoré podporujeme s našou Nadáciou VÚB ako partner živej kultúry.
„Kompost nie je hnoj. Ten má príliš veľa dusíka, ktorý funguje ako boost – rastlina vďaka nemu bujnie. Na druhej strane, kompost je vyrovnaná organická hmota, ktorá obsahuje všetko, je už spracovaná do takej miery, že rastliny sa v nej dajú priamo pestovať bez pridania zeminy, je to sám o sebe substrát, môžeme s ním mulčovať. Obsahuje obrovské množstvo mikroorganizmov a ich obrovskú škálu – a to je jeho najväčšia výhoda,“ vysvetlil nám Juraj Hariš, ktorý sa v Novej Cvernovke stará o komunitnú záhradu, úpravy okolo zelene aj ekológiu budovy.
Kompost pomáha rastline plniť jej najdôležitejšiu úlohu
Kompostovanie je proces, kedy z heterogénnej hmoty vzniká pomocou dekompozície hmota homogénna. V praxi to znamená, že za pomoci vlhka a času sa v uzavretých drevených hrantoch pravidelným polievaním, prehadzovaním a následným preosievaním mení náš organický odpad na malé časti približne rovnakej čiernej farby. Môžete do neho dať akékoľvek zvyšky z rastlín a rastlinných potravín, vetvičky, seno, listy, noviny, nelesklý papier aj papierový odpad, ako napr. použité vreckovky či rolky z toaletného papiera a iné. Do kompostu rozhodne nepatria živočíšne zbytky a ostatný odpad.
„Kompost nie je len pre rastliny samotné. Kompostom v prvom rade rastlinám pomáhame, aby plnili svoju úlohu v procese výroby kvalitnej pôdy a zdravého prostredia. Rastliny totiž využívajú až 70 % svojej energie na to, aby produkovali fotosyntézou jednoduché cukry a nimi živili mikroorganizmy v pôde, zodpovedné za kvalitu pôdy,“ priblížil Juraj Hariš, podľa ktorého by mala mať pôda v ideálnom prípade štruktúru ako cottage cheese, čo svedčí o tom, že je v nej veľmi diverzný život. „Dá sa povedať, že celá pedosféra je vlastne jeden veľký živý organizmus – skladá sa z mikroorganizmov, baktérií, prvokov až po mnohobunkovce a huby.“
Zásah do pôdy a únik vody je problém
Keď nemá pôda dostatok zelene a živín z rastlín, keď ju narúšame, mikroorganizmy v nej si začnú doslova požierať vlastný domov. „To sa deje hlavne vtedy, keď orieme. Dochádza vtedy k oxidácii, pôsobeniu UV žiarenia a v dôsledku toho k obrovskému uvoľňovaniu CO2. Pôda je totiž jeho najväčším zásobníkom na svete,“ vysvetľuje Juraj Hariš, ktorý sa snaží s tímom Novej Cvernovky poukazovať na to, že preberanie princípov permakultúry do praxe má v dnešnej dobe väčší význam než kedykoľvek.
„Keď sa ako ľudia staneme manažérmi a pochopíme všetky tieto procesy, môže to mať veľký prínos. Potrebujeme zdravý život v pôde, ku ktorému pomôžeme kompostom. A z hocijakej štruktúry pôdy dokážeme vytvoriť úrodnú hnedozem či černozem. Aj z ílu, len tam musíme dostať organickú hmotu. Tu bola napríklad bežecká trať s vrstvou štrku. Nič sme tu nemenili, len sme ju porýľovali, dali sme do nej kompost a po treťom roku je tu celkom fajn pôda na pestovanie,“ ukázal počas prechádzky komunitnou záhradou vyštudovaný architekt, ktorý viedol v Novej Cvernovke aj projekt recyklácie stavebnej sute a budovania ekologického Suťoparku.
Zdravá pôda ako základ zdravého života rastlín a ľudí je jedna strana mince. Tou druhou je vzťah jej stavu ku klimatickým zmenám. A tu hrá obrovskú rolu jej odvodňovanie. To sa deje v dôsledku čoraz väčšieho zastavovania prírodných plôch a odplavovania dažďovej vody kanalizáciou do morí. „Vody v pôdnom profile nie je dosť. A sucho bude čím ďalej tým horšie, keď nezačneme zadržiavať vodu v krajine, aby jej mala zeleň čo najviac, aby sa odparovala a aby slnečná energia odchádzala čo najvyššie do atmosféry. Rastliny štvrtej triedy ako vŕba či kukurica dokážu spotrebovať obrovské množstvo CO2, ale potrebujú teraz hlavne vodu. Len to je cesta, ako zastaviť dramatický príchod búrok, tajfúnov a ďalších následkov klimatických zmien,“ dozvedeli sme sa počas prechádzky záhradou v Novej Cvernovke, kde už pracujú aj na projekte vodozádržných opatrení, vďaka ktorým v budúcnosti dažďová voda nebude končiť v kanalizácii ale v retenčných nádržiach a bude sa využívať v celom areáli.
Zelené Summer Session otváralo aj ďalšie témy
Podujatie v spolupráci medzi Novou Cvernovkou a iniciatívou Klíma ťa potrebuje sa postaralo v nedeľu 31. júla o pestrý program pre stovky ľudí, ktorí chcú byť ambasádormi enviro osvety a životného štýlu. Okrem edukačnej prechádzky v záhrade bol na programe aj spoločný komunitný obed, workshop upcyklácie textilu a oblečenia, klimatický speed dating či bábkové predstavenie pre najmenších o Lovcovi plastov v podaní detského divadla Morgon Rock. Akciu ukončila prakticky motivačná diskusia o zmysle osobného aktivizmu v spoločenských témach, ktoré potrebujú náš hlas. S moderátorom Lacom Oravcom zdieľali svoje skúsenosti Jakub Filo, Kvet Nguyen, Natália Pažická a Zuzana Števulová.
