Kontakt Internet banking IB Search ×

03.05.2019

Slováci sa vo veľkom zadlžujú a šetria málo

Napriek tomu, že sporenie bolo v slovenských domácnostiach fenoménom až do polovice 90. rokov, po roku 1997 došlo k jeho výraznému poklesu. Situácia sa mierne zlepšila až v ostatných 4 rokoch, zatiaľ sme však v ukazovateľoch skôr na chvoste rebríčkov EÚ a výrazne zaostávame aj za našimi najbližšími susedmi. A to napriek tomu, že ekonomická výkonnosť krajiny, rast zárobkov a zamestnanosti už v súčasnosti umožňujú zvýšiť objem financií vkladaných do rôznych foriem sporenia. Ako dosiahnuť, aby naše úspory mali vyšší podiel ako aktuálnych 19 % priemerných úspor Európanov, či 58 % úspor našich českých susedov?

Uťahovanie opaskov na prelome milénia zrazilo naše možnosti a ochotu sporiť. Miera úspor klesla z 12% na polovicu a napriek výraznému ekonomickému rastu úspory stúpli v ostatných rokoch len na niečo vyše 8% disponibilného príjmu. V roku 2017 však Česi mali mieru úspor na úrovni 9,5% a Maďari dokonca na 12,1%.

Aktuálne sporia Slováci 8,2% z príjmov, priemer EÚ je však 9,6%. „Aj keď percentuálny rast osobných finančných aktív za ostatné dva roky (2016 - 2018) bol vysoký na úrovni 10,7% oproti  2,6 rastu EÚ, stále je však nižší ako u Čechov a Maďarov“, hovorí Zdenko Štefanides, hlavný analytik VÚB. „A bohužiaľ v absolútnom vyjadrení, vzhľadom na naše celkovo nízke finančné aktíva, EÚ ani len nedobiehame. Kým Slovák v danom období v priemere usporil a zvýšil si finančné aktíva o 1 300 eur,  Maďar o 2 100 eur a Čech dokonca o 2 200 eur“, dodáva.
Aspoň jedna dobrá správa na záver: podľa prognóz do roku 2022 by mali naše úspory dosiahnuť minimálne 18 000 eur, čo predstavuje 35 %-ný nárast oproti dnešnému stavu.

Finančná pozícia Slovákov je v porovnaní s ostatnými postsocialistickými krajinami najhoršia

Slováci majú ku koncu roka 2018 priemerné osobné finančné aktíva vo výške 13 400 eur, Česi 23 100 eur, Maďari 17 100 eur, pričom priemer v EÚ je až 69 200 eur. Ak zoberieme do úvahy, že Slováci sú v regióne Strednej a Východnej Európy po Estóncoch najzadlženejší (Estónci však majú takmer dvojnásobne vyššie osobné finančné aktíva), finančná situácia Slovákov je na tom v porovnaní    s regiónom výrazne najhoršia. Domácnosti na Slovensku mali tradične v bankách uložených viac vkladov ako si od nich požičali, v októbri 2018 to však prestalo platiť a úvery predbehli naše vklady    v bankách.

Bez nasporenej rezervy nebude ľahké získať nehnuteľnosť a na dôchodku si poriadne utiahneme opasky

Rastúci príjem treba využiť a pripraviť sa na horšie časy. Rezerva je potrebná nielen pre prípad výpadku príjmov, ale v ostatnom období je napríklad aj podmienkou pre získanie hypotéky. Nárast zadlženosti domácností bol totiž dôvodom na vyššiu reguláciu hypoték a napriek výhodným sadzbám si dnes málokto “siahne” na 100 %-nú hypotéku. Čím skôr teda začnete so sporením, tým jednoduchšie a výhodnejšie pre Vás bude získať úver na vysnívanú nehnuteľnosť v budúcnosti.

Druhým nemenej dôležitým argumentom pre sporenie je dôchodok. Už dnes je jasné, že dôchodkový systém postavený na prispievateľoch je neudržateľný, pretože neustále klesajúci počet prispievateľov na jedného dôchodcu je nezvrátiteľný. Jedinou šancou je začať si vytvárať vlastnú rezervu na dôchodok vo forme dlhodobého sporenia a investovania. Navyše nedávne zastropovanie veku odchodu do dôchodku takisto výrazne zvýši potrebu úspor, pretože výška dôchodku vyplácaného štátom reálne poklesne.

Výzvou pre banky na Slovensku je naučiť Slovákov investovať

Investovanie je jedinou formou na výraznejšie zhodnotenie úspor. Podielové fondy sú ideálnym a jednoduchým nástrojom pre bežných obyvateľov, pretože nie každý má zdroje, možnosti či znalosti zhodnotiť svoje úspory inou formou, ako sú napríklad nehnuteľnosti či drahé kovy.

Čím je v podielovom fonde väčší podiel akcií, tým je rizikovejší a má väčšie výkyvy vo svojej výkonnosti a dnešná investícia môže znamenať stratu na dlhšie obdobie. Veľkým pomocníkom je však pravidelné mesačné investovanie, vďaka ktorému sa priemerná cena nákupu podielov v čase mení a výsledkom je investícia s výrazne nižším rizikom nesprávneho načasovania ako pri jednorazovej investícii. Táto investičná stratégia platí pre každého a správcovské spoločnosti ju dlhodobo podporujú. Napríklad produkt spoločnosti VÚB Asset management s názvom VÚB AM Investičné Sporenie umožňuje sporiť už od 20 eur mesačne. Veľkou výhodou tohto produktu je aj sporenie bez vstupného a výstupného poplatku pri dodržaní minimálnej doby sporenia. Ďalšou výhodou je aj možnosť jednorazovej investície až 5 000 eur mesačne, ktorá je šancou na výrazné zhodnotenie v prípade výraznejšieho poklesu hodnoty fondu.

„Vo VÚB AM je aktuálne 115 000 aktívnych investičných sporení s majetkom viac ako 235 mil. eur, pričom priemerná mesačná investícia dosahuje približne 35 eur. V ponuke je niekoľko podielových fondov s možnosťou pravidelnej investície. Konzervatívne Portfólio (bezpečné dlhopisy) s najnižším rizikom, Dynamické Portfólio (akciové trhy + dlhopisy) so stredným rizikom a Vyvážený Rastový fond (akciové a dlhopisové trhy rozvíjajúcich sa krajín) s najvyšším rizikom. Od júla 2019 pribudne možnosť sporiť do Akciového Portfólia, ktoré je ideálnym riešením pre dlhodobé investičné sporenie na dôchodok,“ hovorí Peter Margetiny, špecialista stratégie a predaja VÚB AM.

Forma zhodnocovania úspor cez podielové fondy je u nás bohužiaľ menej využívaná ako napríklad v susednom Poľsku, Maďarsku, či v eurozóne. Napríklad do podielových fondov si tak odkladá peniaze 9% domácností eurozóny, 10% domácností v Rakúsku alebo 7 % domácností v Maďarsku. U nás sú to však len 2 % domácností. Hlavnú úlohu na Slovensku hrajú stále banky a ich produkty, pretože súperíme s nízkou finančnou vzdelanosťou a bariérami vo vnímaní vstupných poplatkov. Väčšinu úspor majú teda Slováci na účtoch, najčastejšie ide o rôzne formy sporiacich účtov, termínované vklady či vkladné knižky.

Tipy ako sporiť a investovať

  • Základný faktor úspešnosti finančnej investície je čas. Čím dlhšie peniaze pracujú na svojom zhodnotení, tým výraznejšie zhodnotenie môžu dosiahnuť. Preto je rozhodnutie odkladať dobu, kedy začať šetriť, jedným z najnesprávnejších finančných rozhodnutí, aké možno              v živote spraviť.
  • Nie je dôležité koľko zarobíte, ale koľko ušetríte. Pozrite sa na svoje výdavky a zanalyzujte, aké sú možnosti na ich zníženie. Ušetrené peniaze “neprejedzte”, ale ich odložte.
  • Sporte pravidelne konkrétnu sumu, ktorú sa snažte postupne navyšovať.
  • Na sporenie si odložte peniaze ideálne hneď po výplate.
  • Učte šetriť už svoje deti. Otvorte im detské či študentské účty namiesto vreckového                        v hotovosti, otvorte im sporiace účty s konkrétnym cieľom sporenia (nový tablet, bicykel a pod.).

Dôležité pravidlá pri investovaní:

Cieľ – Stanovte si jasný účel, na čo si chcete sporiť a aký objem financií chcete dosiahnuť.

Čas – Určite si očakávaný horizont, ktorý chcete dosiahnuť svoj cieľ.

Zdroje – Spočítajte si, akú časť majetku chcete pravidelne si odkladať alebo investovať, aby      Vám zostala dostatočne veľká rezerva pre prípadné neočakávané životné udalosti.

Riziká – Zvážte všetky vplyvy a možné riziká spojené s investovaním, predovšetkým mimoriadne situácie, ktoré by si vyžiadali siahnuť na úspory pred želaným termínom.

Diverzifikácia – Rozložte si svoje investície produktovo, najmä z pohľadu podstupovaného rizika a dĺžky investície.